Masahikovými očami: Zlodeji a policajti

V porovnaní s ukradnutým autom (aj to už mám za sebou) je krádež značky maličkosť, ale človeka to nahnevá. Ukradnuté ešpézetky sú žiadané, veď sa vďaka nim dá páchať ďalšia trestná činnosť. Napríklad natankovať na pumpe a zmiznúť bez zaplatenia. Bezpečnostná kamera nasníma auto s ukradnutým číslom, zlodej za prvým rohom tabuľku vymení a polícia ho nevypátra.

Potreboval by som poradiť, ako pripevniť tabuľku tak, aby sa nedala ukradnúť. Bol som zvyknutý, že japonské poznávacie značky sú zaplombované, takže sa tak ľahko ukradnúť nedajú. Na Slovensku a v iných európskych krajinách sa dá so značkami v plastovom rámiku veľmi ľahko manipulovať, za minútu to zvládne aj dieťa. Kamaráti mi radia, nech si značku prilepím. Iní nech si ju priskrutkujem. Začal som si všímať, ako majú zabezpečené značky iní vodiči, ale väčšinou nijako. Raz som videl na jednom aute, že má cez značku prevlečené plastové remienky. Ale myslím si, že akékoľvek úpravy sú v rozpore so zákonom. Možno keby nejaký výrobca vymyslel lepšie rámiky, z ktorých by mohol značku vybrať iba majiteľ vozidla alebo polícia, mal by veľa zákazníkov. Alebo to už existuje? Poraďte kde.

Dostať nové značky a technický preukaz stojí 37 eur a 50 centov. Už samotný fakt, že ste boli okradnutí, a ešte za to musíte platiť, človeka znechutí. Ale najnepríjemnejší z toho celého je pre mňa aj tak pobyt na policajnej stanici, kde sa nová registrácia vybavuje. Na čakanie v nehostinnom prostredí policajnej budovy si musíte vyhradiť minimálne pol dňa. A keď sa konečne dostanete na rad, zhostí sa vás policajt, ktorý sa s vami baví, ako keby ste vy boli zločinec, a nie poškodený. Ktosi mi kedysi radil, že keď zaplatím 1000 Sk, nebudem musieť čakať. Túto službu som nikdy nevyužil. Nechápem dodnes, či je oficiálna, alebo peniaze putujú do vrecka príslušného príslušníka.

V januári som cestou z bratislavského Auparku zabočil na Starý most, ktorý bol však uzatvorený. Stál tam policajt, ktorý ma okamžite zastavil a informoval ma, že most je neprejazdný. Ospravedlnil som sa, chcel som sa otočiť a pokračovať v jazde inou cestou. „Zabočili ste sem a to teraz nie je dovolené, nevideli ste značku?“ spýtal sa ma policajt. „Nie, prepáčte,“ odpovedal som. Policajt pokračoval: „Nerešpektovali ste predpis, viete, čo to znamená?“ A ja na to: „Dostanem pokutu. Dobre, koľko? Prosím, vystavte mi šek.“ Policajt pokračoval, že nemusím zaplatiť celú sumu, že nemá šeky. Vtedy som povedal policajtovi, že nerozumiem, čo tým má na mysli a dal som mu jedno telefónne číslo so slovami: „Prosím, povedzte na japonskej ambasáde, čo presne máte na mysli, aby mi to potom mohli vysvetliť.“ Vtedy policajt prestal so mnou vyjednávať, povedal, aby som sa s autom otočil a bez obáv pokračoval v jazde inou cestou.

Tento príbeh sa naozaj stal.