Pred dvoma týždňami Američania oznámili, že ustupujú od plánov vybudovať v strednej Európe protiraketový štít. O pripravovanom rozhodnutí sa už v Poľsku hovorilo predtým, verejnosť však zaskočilo jeho načasovanie. Americká strana o ňom informovala 17. septembra, v deň 70. výročia Stalinovho útoku, ktorý v súčinnosti s Hitlerom zlikvidoval Poľsko. Horší deň si nemohli vybrať, zaznievalo unisono od našich severných susedov, kde sú ľudia mimoriadne a oprávnene citliví na politickú symboliku.
Diskusie sa od tých čias uberajú niekoľkými smermi. Okrem úvah o novom systéme ochrany, ktorý má nahradiť pôvodný plán, sa viacerí stredoeurópski politici i experti zaoberajú aj tým, ako zvýšiť bezpečnosť regiónu. Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski si z Obamovho rozhodnutia vyvodil potrebu užších bezpečnostných väzieb Poľska s Európou. Možno tiež očakávať, že jeho krajina bude spolu s baltskými štátmi naliehať, aby NATO nezabúdalo na kľúčový článok 5 a popri misiách vo vzdialených oblastiach ako Afganistan plánovalo aj vojenské cvičenia v strednej Európe.
Takéto požiadavky sa dajú pochopiť, treba však pamätať aj na iné typy ohrození (spomeňme za všetky prípad Estónska napadnutého kyberútokmi). NATO sa síce môže dohodnúť na obnove cvičení, tým však nezabráni, aby v priestore Európskej únie nerástol vplyv Ruska: prenikanie ruského kapitálu, posilňovanie energetickej závislosti, ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom médií tak, aby tá väčšmi akceptovala ruské recepty na „novú bezpečnostnú architektúru Európy", aktivity ruskej rozviedky.
