Chcela by som hovoriť o „kríze diskutovania" nielen na webe, ale vo všeobecnosti trocha z iného konca. Neprimeraná ostrosť a agresívny tón debát, zhadzovanie či vulgárne osočovanie autorov článkov alebo diskutujúcich navzájom, na ktoré sa z rôznych hľadísk v súčasnosti poukazuje, je iba dôsledok dôležitejšej fázy diskusie. Je ňou porozumenie, interpretácia - témy, o ktorej sa hovorí, tézy, ktorá sa formuluje, argumentov, ktorými sa téza podopiera, a záverov, ktoré z argumentácie vyplývajú.
Ak sa urobí chyba v tejto prvej, myšlienkovej, logickej fáze, akákoľvek diskusia smeruje do slepej uličky. Vyrastá a bujnie z omylu v základe. V štylistike sa mu hovorí „error fundamenti", teda základná chyba, chyba v základnej téze. V praxi sa to prejavuje tak, že sa autorovi článku alebo výroku podsunie skreslená mienka o jeho výroku, výpovedi, a potom sa proti nej bojuje.
Diskutujúci napríklad povie: „Rétorika politika X mi konkrétne v tomto a v tom spôsobe a v týchto a týchto výrokoch pripomína rétoriku fašizmu." Reakcia druhého diskutujúceho: „Tak vy tvrdíte, že politik X je fašista, že sa rovná Hitlerovi!" Reakcia: „Nikdy som nič také netvrdil! Nespomenul som slovo fašista ani Hitler." Reakcia: „Z toho, čo ste povedali, to však nepriamo vyplýva. To je žalovateľné!" Reakcia: „Prisudzujete mi niečo, čo sa zrodilo iba vo vašom chorom mozgu..." atď., atď. a do bitky sa vtiahne silnejšia zbraň, v štylistike opäť opísaná a pomenovaná - „argumentum ad hominem" - útok na city a na osobné vlastnosti.
