Dušan Čaplovič, ktorý v súčasnosti riadi ministerstvo životného prostredia, sa nám dennodenne pokúša predať príbeh o tom, ako otvoril dvere ministerstva, našiel tam chliev a teraz ho čistí z každej strany. To, že narazil na chliev, ktorý treba poriadne vyčistiť, vedia pozorovatelia riadenia daného rezortu už niekoľko rokov, preto v tomto sa s pánom Čaplovičom určite zhodneme.
Čistenie prebieha na mnohých poschodiach, jedným z nich je aj personálna politika daného ministerstva. Rodinní, biznisoví a stranícki kamaráti šéfov politických strán majú dvere na rezortoch súčasného politického vedenia tejto krajiny poriadne otvorené. Lojalita sa stala dôležitejšou ako profesionalita slovenskej byrokracie, príkladom je situácia, keď sa vedúcim odboru môže stať aj šofér ministra/rky, hlavne že podpíše čo treba.
Novela to priklincovala
To platí nie len na ministerstvách ovládaných SNS, ale aj mnohých ďalších úradoch kontrolovaných ďalšími koaličnými stranami. Ostatná novela zákona o štátnej službe, ktorú v lete presadila ministerka za Smer, pravidlá výberu zamestnancov do štátnej služby ešte viac „sflexibilnila" - čiže výhra princípu lojality nad profesionalitou sa tak úplne zaklincovala.
Preto v príbehu Dušana Čaploviča zatiaľ čosi vážne chýba. Zatiaľ to vyzerá tak, že jedna stranícka kontrola nahrádza druhú stranícku kontrolu bez zabezpečenia profesionality a kvality, ktorá štátnej správe na Slovensku tak veľmi chýba. Z doterajšej skúsenosti so Smerom, ale aj pánom Čaplovičom totiž neexistuje dôvod myslieť si, že pri výbere stredného a vyššieho úradníctva postupujú inak ako SNS.
