Po svojom zvolení za predsedu Pavel Koncoš zatiahol SDĽ do niekoľkých politických zápasov. Každý z nich sa skončil jej porážkou. Strana neuspela, keď chcela zastaviť privatizáciu SPP, a nepochodila, keď mala v úmysle odvolať z vlády Mikloša. Stiahnutím podpory pre ministerku Schmögnerovú spoluzaložila SDA a hlasovaním ministrov strany o privatizácii SPP poskytla dôkaz svojej rozpoltenosti. Posledné rokovanie Republikového výboru SDĽ potvrdilo, že čierna séria Pavla Koncoša sa ešte neskončila.
Podobne ako rímsky politik Cato, ktorý pri každej príležitosti opakoval, že Kartágo musí byť zničené, predseda Koncoš s rovnakým nasadením vyhlasoval, že Ftáčnik musí byť odvolaný. „Nie je predsa mysliteľné, aby orgán strany podporil vo vládnej funkcii člena inej politickej strany. To by predsa už nebola ani politika naruby, ale obyčajná politická fraška,“ tvrdil Pavel Koncoš, ale jeho stranícky orgán sa s ním ani v takej zásadnej veci nestotožnil. Ftáčnikov odhad, že hoci predseda SDĽ má na jeho zotrvanie v ministerskej funkcii jednoznačný názor, v najvyššom orgáne strany nemusí získať podporu, sa ukázal ako správny. Je to v krátkom čase už štvrtý raz, že predseda SDĽ nevyjadruje väčšinovú mienku republikového výboru. Napriek Koncošovmu naliehaniu totiž výbor odporučil poslancom SDĽ, aby za odvolanie vicepremiéra Mikloša nehlasovali. Predseda SDĽ, ktorý tvrdil, že jeho kolegovia vo vláde podporou privatizačného rozhodnutia o SPP „zradili stranu“ a že sa nimi bude musieť zaoberať orgán SDĽ, napokon spornú záležitosť republikovému výboru ani nepredložil, lebo vie, ako by dopadol. Na rozdiel od predsedu „niektorí“ členovia výboru zjavne pokladajú spojenectvo s SDA nielen za možné, ale aj za potrebné.
