Problém nie je len to, že Obama zjavne dostal cenu za mier pre ideologickú blízkosť k tým, čo ju udeľujú. Dostal ju však za niečo, čo vlastne ešte nevykonal, čo sa od neho len očakáva.
Autor článku sa necíti kompetentný posudzovať oprávnenosť výberu laureátov Nobelovej ceny za chémiu či fyziku. Aj v prípade tohtoročnej ceny za literatúru môže konštatovať len úľavu z toho, že rozhodujúcou výhodou pri výbere oceneného možno predsa len nebude, aby dotyčný bol aspoň časť svojho života aktívnym vyznávačom krajne ľavicovej totalitárnej ideológie. Ako by sa dalo usudzovať podľa väčšiny verdiktov ostatných rokov.
Včerajšie rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier službukonajúcemu americkému prezidentovi však s odbornosťou či s dobrým vkusom nemá nič spoločné. Cena pre Obamu je príliš zjavne motivovaná ideologicky a až príliš zjavne sa prieči zdravému rozumu. Najneskôr od čias, čo dostal cenu nepolepšený terorista Arafat, nemôže príslušný výbor nórskeho parlamentu nikoho šokovať. Až doteraz však i ten zachovával určitú mieru súdnosti. Rozhodoval kontroverzne, ale na základe reálnych, minulých skutkov príslušného jedinca či inštitúcie.
