Keďže však idea v diele existuje, nastal v tomto prípade proces terminologickej synonymizácie, v ktorom sa slovo idea nahrádzalo najčastejšie pojmom posolstvo. Dnes sa už k uplatňovaniu termínu idea možno pokojne vrátiť, pravda, tak aby zodpovedal povahe predmetu, v ktorom sa interpretuje.
Výstižnú charakteristiku idey v umeleckej próze, na ktorú v tejto úvahe sústredíme pozornosť, podal svojho času Lev Nikolajevič Tolstoj, keď sa vyjadril, že ak by chcel určiť ideu Anny Kareninovej, musel by prepísať celý román od začiatku do konca. Znamená to, že idea románu sa nachádza v každej štruktúrnej čiastočke jeho textu. Ani tento výklad by však na postihnutie idey nestačil, lebo Tolstoj hovorí o textovej ploche Anny Kareninovej, ktorá má takýto incipit:
„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“
Daný prozaický text sa z tohto hľadiska zakladá na takom príbehu a vzťahoch medzi postavami, ktoré majú tragické vyústenie. Netextová, čitateľská línia však svojím dosahom a inverzne, problémovo podnecovaným humanistickým posolstvom skrýva v sebe fenomén šťastnej rodiny, ktorá by vyznela v priamom sujetovom spracovaní zle, nevýrazne, umelecky neprijateľne.
