Ak sú čísla spravodlivé, potom politické superstars pri poslednom sčítaní sympatií potvrdili svoje bizarné kontúry. Ožranstvo, spupnosť, pýcha, pohŕdanie občanom, nezamestnanými, núdznymi, štátom požehnané rozkrádanie a pilátske umývanie rúk nad ukrižovanou Spravodlivosťou, toto všetko je slovenskému obecenstvu sympatické. Dokonca do tej miery, že bité obecenstvo priam túži a volá po ďalších a ďalších šľahoch svojich vládcov.
Súvislosť zvrhlosti a popularity by mohla byť zaujímavou témou na dlhé zimné večery, a keďže sa prikrádajú nové voľby, rozpracovanie témy je dozaista užitočné pre všetky zúčastnené strany.
Pri hľadaní súvislosti mi celkom nečakane podal ruku Albert Marenčin v knihe Dezertéri alebo Ľudský faktor. Obraz, ako partizáni za zvukov romantickej piesne vraždia mlynára, je neuveriteľne silným obrazom útlej knihy. Vlastne celý vojnový príbeh nešťastného človeka - sympatizanta fašizmu - si zaslúži veľké plátno. Bitý, klamaný a okrádaný bedár v zrelom veku bilancuje a svoje sympatie smeruje k „novým poriadkom". Za svoj chybný kompas pri bilancovaní životných prehier zaplatil daň v podobe strašnej smrti.
Príbeh zbytočnej vraždy dezorientovaného človeka v čase vojny vychádza na svetlo sveta až po bezpečnom časovom odstupe. Svedčí o skratových krokoch v hektických časoch, ale aj o neschopnosti vzdorovať malým prehrám vo veľkom svete. Neznámy východoslovenský roľník, potom neúspešný Amerikán a napokon mlynár je však len čriepkom v obrovskej mozaike zlomených a sklamaných sympatizantov a prívržencov tzv. silnej ruky.
