Prvou obeťou vojny je pravda, povedal takmer pred storočím Hiram Johnson a ľudstvo odvtedy nevynechalo ani jednu príležitosť môcť to potvrdiť. Afganistan tiež nie je výnimkou, čo mnohým laickým pozorovateľom sťažuje vytvorenie si úsudku o tejto vojne. Ale Henry Kissinger sa nechal nedávno počuť, že katastrofou Afganistanu by bolo, keby sa o ňom spustila podobná debata, akú sme zažili pri Vietname.
Vychádzajme teda z predpokladu, že zverejňovanie citlivých informácií nie je pre priebeh konfliktu vždy prospešné. Čo prospešné je, je verejné vedomie, že aspoň politici, ktorí citlivé informácie majú, s nimi aj zodpovedne naložia.
Politické omyly
V lete Afganistan absolvoval kľúčové prezidentské voľby a už na jar sa teoretizovalo o tom, aké je pre krajinu dôležité, aby boli dôveryhodné. Pár dní po voľbách sa ozvali prvé hlasy o podozreniach a zastrašovaní voličov. Hamíd Karzaí sa i tak stal prezidentom a debaty o právoplatnosti volieb utíchli. Len médiá a hŕstka diplomatov na čele s Petrom Galbraithom, poverencom OSN pre Afganistan, sa domáhali prešetrenia postupov pri afganských voľbách.
Galbraitha medzičasom zbavili úradu. Opakovanie volieb je totiž zbytočné riziko a Západ musí chápať, že jeho demokratické štandardy nie sú prenosné na Afganistan. Volebné podvody v Karzaího tábore sa kulantne ospravedlnili rovnakými podvodmi v tábore jeho rivala Abdullaha Abdullaha, istý druh remízy neférovosti oboch kandidátov má verejnosť uspokojiť. Na Západe možno áno, ale v krajine, ktorá dúfala v legitímne voľby, sotva.
