Zmena volebného zákona do NR SR bola nielen jedným z predvolebných sľubov väčšiny súčasných koaličných strán, ktoré tak reagovali najmä na účelovú tzv. Mečiarovu novelu volebného zákona, ale aj predpokladom vyššieho podielu voličov na rozhodovaní o tom, kto ich bude v parlamente zastupovať. Novela volebného zákona z dielne DS - ktorá počítala s pozmeňovacími návrhmi predovšetkým poslancov P. Kresáka a L. Orosza, odstraňujúcimi najväčšie technické nedostatky zákona - však neuspela, podobne ako viaceré ďalšie poslanecké návrhy.
Kým však pri návrhu na skrátenie volebného obdobia (R. Fico, J. Malchárek) bol odmietavý postoj poslancov viac-menej pochopiteľný, lebo predstava o voľbách koncom júna 2002 je v tomto čase značne nereálna, a kým na zásadné rozhodnutie, akým by bola novela ústavy o pomernom volebnom systéme (navrhovaná T. Galbavým a P. Tatárom), by sa žiadala širšia politická a spoločenská diskusia (s dodatkom, že HZDS, Smer a SDKÚ v budúcnosti uvažujú o prechode na väčšinový alebo kombinovaný volebný systém, takže nájsť ústavnú zhodu je asi nemožné), odmietnutie návrhu A. Slafkovského je významnou správou o pomere síl a o vzťahu medzi voličmi a straníckymi sekretariátmi.
