Túžba po veľkosti začína byť u nás chorobná. Neviem, či je to dôsledok komplexu, že sme dosiaľ boli vždy iba menší či malí - v socializme „menší bratia Čechov" alebo „malá krajina pod Tatrami". S budovaním nového mýtu o tejto krajine prišiel v deväťdesiatych rokoch politik a začal tým, že našiel novú metaforu. Obrazné pomenovanie - slogan „druhé Švajčiarsko". Chvíľu pred voľbami žil tento názov pre budúce Slovensko iba v médiách, splnil svoj cieľ, už sme naň zabudli.
Opäť sa nám „zvolebnieva" a politici majú nové „ohurovačky". V Prešove sa vrátili a oprášili „východoslovenské Rio de Janeiro" a v Bratislave pred pár dňami hodili do pľacu „Metropolis", „slovenské Las Vegas", „európske hlavné mesto zábavy, hazardu a relaxu", ktoré „zmení život nielen tu, ale aj v celej Európe", pretože v Európe „podobný komplex neexistuje".
Mestá majú rozličné obrazné pomenovania. Veľmi často sa prirovnávajú k posvätnej islamskej Mekke, preto sa toto vlastné meno stalo v našom jazyku aj všeobecným podstatným menom vo význame „vytúžený cieľ, centrum, stredisko". Paríž je mekkou umenia, surrealizmu, módy, maliarstva či kultúrnou Mekkou Európy, Kovačica je podľa niektorých Mekkou svetovej insity, Istanbul mekkou obchodu (píšem raz veľké, raz malé „m", podľa toho, či mám na mysli priame prirovnanie k mestu, alebo prenesený význam „centrum"). No a Bratislava by sa mala stať mekkou „zábavy a hazardu".
Je to smiešne. Smiech ma však prechádza, keď hľadím do chlapčensky radostnej tváre ministra Počiatka v televízore a keď si čítam jeho rozhovor spred dvoch rokov v novinách Plus 7 dní (30. 11. 2007). Pán minister vtedy navštívil spolu s manželkou Las Vegas. Na otázku novinárky, čo urobil s peniazmi, ktoré vyhral v kasíne, odpovedal: „Jasné, do tla sme to všetko rozplieskali. Samozrejme, na nákup oblečenia. A čo iné by ste si už v Amerike mohli kúpiť?"
