Touto témou sa zaoberala Ústredná jazyková rada (jej členmi sú niektorí súčasní aj bývalí pracovníci Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra) v roku 2007. Jazykovedci v tomto orgáne sa zhodli, že tento slovník by nemal byť vyhlásený za kodifikačnú príručku. Mohlo by sa totiž stať, že obyčajný používateľ by za správne podoby slovenského jazyka mohol považovať aj nespisovné výrazy.
Autori slovníka iste vedia, že ich dielo by mohlo byť kodifikačnou príručkou, ak by obsahovalo hodnotiace kvalifikátory, ako je to zvyčajné pri každom takomto diele. Ak sa v 1. zväzku tohto slovníka uvádzajú pri heslovom slove nespisovné aj spisovné varianty ako rovnocenné podoby bez ďalšej informácie, nespĺňa takýto slovník kritériá kladené na kodifikačné dielo. Druhou možnosťou by bola zmena pravidiel kodifikácie. Túto zmenu možno iniciovať návrhom kodifikačných zmien a to doteraz autori slovníka neurobili.
