Nálada v prvom kvartáli tohto roku pripomínala v západnej Európe a v USA očakávanie súdneho dňa. Priemyselná výroba i maloobchodný predaj poklesli o štvrtinu až tretinu. Napriek tomu, že aj pesimistické odhady medzinárodných inštitúcií predpovedali pád HDP len niekde na úrovni piatich až šiestich percent. Podniky i obyvateľstvo sa jednoducho zľakli a odložili nákupy všetkého, čo existenčne nepotrebovali.
V tomto svetle treba vidieť aj náznaky mierneho oživenia v druhej polovici roka. Z veľkej časti išlo o realizáciu odložených nákupov. Aj pod vplyvom rôznych vládnych iniciatív na podporu spotrebiteľského dopytu (šrotovné, dotovanie hypoték a pod.).
Dlhy rastú
Veľkosť vládnych stimulov na oživenie ekonomík bola obrovská. Len v tomto roku dosiahne deficit verejných financií v pomere k HDP 12,3 percenta v USA, 8,2 vo Francúzsku, 11,6 vo Veľkej Británii a 3,7 percenta v Nemecku. Veľké deficity budú pokračovať minimálne ďalšie dva až tri roky. Vyrovnanie verejných rozpočtov sa nepredpokladá pred rokom 2014.
Verejný dlh v pomere k HDP sa tak vo väčšine vyspelých ekonomík zvýši z úrovne 60 percent HDP v roku 2008 na 100 percent v roku 2014. Vlády sú z narastajúcich dlhov pochopiteľne nervózne a ozývajú sa hlasy, že s balíčkami treba čo najskôr skončiť.
Boli verejné stimuly na niečo dobré? Pretože vláda je súčasťou ekonomiky, veľké stimuly sa musia prejaviť aj v ekonomickom raste. Na budúci rok sa teda vyspelé krajiny môžu tešiť z pozitívneho rastu HDP. Ale: udrží sa ekonomický rast aj potom, keď vládne stimuly prestanú? Je viacero dôvodov domnievať sa, že po ukončení stimulačných programov môže ekonomický rast znovu zastať.
Japonský krach
Často sa poukazuje na príklad z Japonska. Po krachoch na finančných a realitných trhoch japonská vláda nasadila v rokoch 1992 - 1996 štandardný súbor stimulačných balíčkov. Ekonomika zareagovala a HDP začal rásť, hoci pomalšie ako pred krachom.
