Václav Klaus má na Slovensko zvláštny talent podporiť v ňom vždy to najhoršie. Začalo sa to zrejme nezámerným pokusom pretvoriť ODS na skutočne federálnu politickú silu. Pokusom, ktorý prišiel neskoro a ktorého výsledok bol úplne iný, ako pôvodný zámer. Takmer päť stratených percent hlasov, ktoré neúspech Klausa na Slovensku znamenal, prispelo svojím dielom k posilneniu slovenských separatistov.
Pri rozdeľovaní Československa Klaus rýchlo prešiel s Vladimírom Mečiarom na rokovanie v štýle „ja pán, ty pán". Ľahkosť, s akou Mečiarovi odovzdal vládu nad Slovenskom, sa veľmi výrazne podieľala na vytvorení Mečiarovho mýtu a na tom, že sa temné roky Slovenska pretiahli až do roku 1998.
Nikdy, ani slovom, myšlienkou, nedajbože činom Klaus nepodporil protimečiarovskú opozíciu, ale naopak vždy, keď mohol, podporil Mečiara. Situácia bola obzvlášť tragikomická po zvolení Klausa za českého prezidenta, keď Slovensko prežívalo smršť liberálnych reforiem druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Klaus reformy (na ktoré sám ako premiér nemal odvahu) kritizoval ako protiľudové a vyhlásil, že SDKÚ nie je pravicová strana.
Keď sa k aspoň čiastočnej moci zadnými vrátkami vládnej koalície s Robertom Ficom vrátil Mečiar a jeho HZDS a extrémni nacionalisti Jána Slotu, vždy, keď mali príležitosť, neopomenuli Klausa pochváliť a odvolávať sa naňho. Niežeby sa Klaus, Slota a Mečiar schádzali a bratríčkovali, ale podivné „tiché bratstvo" medzi nimi stále trvá.
Keď Klaus pomáha
Teraz Klaus Slovensku znovu pomohol. Vytiahol proti Lisabonskej zmluve tú najhoršiu možnú tému Benešových dekrétov. Pre Čechov sú dekréty politická „prvá signálna", ktorá im dokáže zatemniť mysle do tej miery, že sú podľa prieskumu verejnej mienky ochotní podporiť i prezidentov odpor proti Lisabonskej zmluve. Odpor, ktorý sa môže skončiť českou marginalizáciou v rámci Európskej únie a podľa niektorých českých komentátorov viesť dokonca až k českému vystúpeniu či vypudeniu z únie. Napokon, som presvedčený ak by Česi dostali otázku, či by súhlasili so vstupom do únie, keby to znamenalo zrušenie Benešových dekrétov, že by Česko členom únie nikdy nebolo.
