Po aktivitách Slovenskej pospolitosti v Šarišských Michaľanoch, Krompachoch a Turzovke vyprovokoval pozornosť širšej verejnosti na tzv. rómsku problematiku (tentoraz) múr okolo osady v Ostrovanoch.
Určite si spomeniete na rómske rabovanie spred pár rokov, keď vláda rozhodla o znížení sociálnych dávok, na umučenie pána Sendreia pri policajnom vyšetrovaní, či brutálne zaobchádzanie košických policajtov s rómskymi deťmi.
Vláda vždy ubezpečila verejnosť, že si je vedomá závažnosti rómskej otázky a že ju začne riešiť. Rozbehlo sa prijímanie koncepcií a stratégií, kým sa opäť niečo mimoriadne nestalo a kolotoč sa zopakoval: vláda nás ubezpečila, prijala opatrenia, stratégie, koncepcie... a začalo sa znovu. Rómovia však dnes, tak ako po minulé roky ohrozujú úrodu na poliach, nepracujú, žijú z našich daní...
Chcú pracovať, nechcú sa zamestnať
Takzvaná rómska problematika nie je otázkou rýchleho riešenia. V prvom rade sa budeme musieť zbaviť mýtov a predsudkov, ktoré o nich máme: predovšetkým nie je pravda, že sú leniví! Rómovia z ktorejkoľvek osady pracovať chcú, ale má to jeden háčik - nie sú ochotní zamestnať sa. Zostať na sociálnej dávke a popri nej si načierno privyrobiť je to, čo si Cigán z osady najviac želá. Bude to možno znieť paradoxne, ale práve nástupom do riadneho pracovného pomeru Róm (obyvateľ rómskej osady) ohrozí seba aj celú svoju rodinu.
Takmer bez výnimky sú totiž všetci dlžní. A to pomerne vysoké sumy - za mobilné telefóny, satelity, pôžičky... Nič z toho sa nesplácalo a na rad prišli exekútori. Tí teraz melú na prázdno, na štátnu dávku nemôžu siahnuť a iní príjem Cigáni nemajú. A takto to podľa Rómov z osád musí zostať. Všemožne sa vyhnúť zamestnaniu a hľadať si prácu načierno.
Nukleárna rodina
Nič nepomôže, ani výstavba bytov, čo aj nízkoštandardných. Vieme, že ich devastujú, hoci aj toto je mýtus. Bežné byty sú projektované tak, aby v nich pohodlne mohla žiť jedna rodina, t. j. muž, žena a ich deti. V rómskej osade však takáto (tzv. nukleárna) rodina nie je základnou jednotkou spoločnosti. Kultúra rómskej osady poníma ako rodinu celé príbuzenstvo, teda rod. Rod je základnou bunkou tejto spoločnosti a jemu sú podriadené všetky potreby, hodnoty i normy správania.
Každý člen rodu má povinnosť pomôcť inému, nech by to stálo čokoľvek. Ak teda jedna (nukleárna) rodina získa byt, ihneď v ňom má miesto celé príbuzenstvo. Takto sa byty, neprojektované na takú záťaž, ničia.
Ďalšou príčinou tzv. devastácie bytov je neschopnosť platiť. Je paradoxné, že Rómov premiestnime z chatrčí do bytov, pretože tam nemali vodu, elektrinu, teplo. V bytoch už majú, malo by byť všetko v poriadku. Lenže - nie je. Rómovia zo sociálnych dávok takýto luxus neutiahnu, po krátkom čase prídu o všetky vymoženosti, ale variť, prať, žiť treba. Tak do paneláku dotiahnu trebárs sporák na pevné palivo...
