Ešte za bývalého režimu vyrástla v tesnej blízkosti nášho domu malá predajňa zeleniny a ovocia. Tá, ako sa dalo čakať, nevydržala nástup nových čias a premenila sa na krčmu. Vzhľadom na blízkosť obytných domov v nej bola záverečná o desiatej večer a o desiatej sa naozaj zatvárala, hoci občas aj s veselou spoločnosťou vnútri a následným rušením nočného pokoja. Po čase krčma zmenila majiteľa a ten nový, zrejme s podnikavejším duchom, čoskoro začal svoj majetok zveľaďovať - pribudli prístavky vzadu i naboku, vydláždila sa vonkajšia terasa, vysadili stromčeky, ktoré ich majú oddeľovať od chodníka, takže v súčasnosti krčmička pripomína skôr ranč.
Najdôvtipnejším zlepšením sú však hojdačky a šmykľavka, zasadené do neďalekého trávnika: deti sa majú kde zabávať a rodičia zatiaľ môžu spokojne popíjať. Nič to, že hojdačky prenikavo škrípu a deti vrieskajú, rodičia na ne od stolov dovidia a nedajú sa rušiť. No a my, obyvatelia vari desať metrov vzdialeného domu, musíme tráviť letné horúčavy za nepriedušne zatvorenými oknami a balkónovými dverami.
Vrava od stolov na terase by sa dala zniesť, väčšinou vyznieva ako rovnomerný šum. To, že deti vrieskajú, je prirodzené, ale že ich po prekročení únosnej hranice nemá kto napomenúť, už menej. Za to, že medzi okolitými budovami sa každý zvuk viacnásobne zosilňuje, majiteľ krčmy nemôže. Nezazlievam mu ani, že sa usiluje svoj podnik čo najväčšmi rozšíriť, z jeho strany je taký postup logický. No veľmi zazlievam úradníkom a poslancom ružinovského obecného úradu, že mu na jeho počínanie dali súhlas bez toho, aby sa oboznámili s konkrétnymi podmienkami a zobrali na ne zreteľ. My si nechodíme domov na pohár piva, my tam musíme žiť a podaktorí aj pracovať. Som presvedčený, že ani starosta, ani poslanci by v tesnej blízkosti svojich príbytkov nič podobné nepovolili.
