Peniaze nie sú všetko, vraví jedno ľudové príslovie a teší sa veľkej obľube hlavne medzi tými, ktorí peniaze nikdy nemali. Tí, ktorí ich majú plné vrecia, vidia problematiku inak. Láskavá náruč ženy či muža, kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelanie, úspech, všetko sa dá kúpiť.
Táto železná skúsenosť robí majetok bohatých chronicky nedotknuteľným a debaty o solidarite s chudobou dosť trápnymi. No i napriek tomu sa teraz hŕstka bohatých dobrodruhov v Nemecku pokúša presvedčiť vládu, že brať bohatým nie je zbojníctvo, ale zdravý spoločenský princíp.
Posvätnosť bohatstva
S prvým pokusom vyšli títo timurovci pred štyrmi rokmi a oslovili predsedov vládnych strán z konzervatívnej CDU a sociálnodemokratickej SPD, aby sa neštítili a začali majetok boháčov zdaňovať päťpercentnou daňou. Aktivisti, ktorých bolo do dvadsať, sa dali počuť, že majú na konte viac, ako k prepychovému životu potrebujú, a dovolili si uvažovať aj za ostatných boháčov, ktorých je v Nemecku okolo dva a pol milióna. Z piatich percent odvodov nikto neschudobnie, bol ich argument, no nemeckí konzervatívci vnímajú majetok ako posvätný a nič sa nezdaňovalo.
O tri roky neskôr prišla kríza a v marci toho roku páni naštartovali svoju iniciatívu nanovo. Každý, koho majetok presahuje 500-tisíc eur, má naň dva roky splácať päťpercentnú daň. Vyzbieraná suma, ktorá by podľa expertov dosiahla okolo 50 miliárd eur, by mala oživiť projekty v rámci ekológie, vzdelania a sociálnej pomoci. No ani na jar neuspeli, vláda ich požiadavky opäť zamietla. Dvadsaťtri dobrodruhov nebude diktovať dvom miliónom, čo so svojím majetkom.
