O pár hodín tu bude november, ľuďom zaznie v ušiach štrnganie kľúčov, pesničky, slová, z emocionálnej pamäti sa vynorí puto, ktoré kedysi spojilo státisíce z nás. Médiá prinášajú rozhovory s pamätníkmi, kritici vynášajú súdy, protagonisti zvádzajú spory. Pre mladšiu generáciu je to síce často nezaujímavý pravek - hoci z výskumov i pozorovaní vieme, že aspoň ten výsledok sa im celkom pozdáva.
Tak či onak, nezaškodí pripomenúť si základný zmysel udalostí spred dvadsiatich rokov. Slovensko v novembri '89 vykročilo do novej éry, ktorou bol pád komunizmu, ako suverénny, svojprávny, samostatný partner. Lídri novembra z Verejnosti proti násiliu síce nemali na čele legendárnu postavu typu Lecha Walesu či Václava Havla, pôsobili však ako celok, z ktorého vyžarovala sila.
V kľúčových chvíľach sa vynorila garnitúra, ktorej základným krédom bola liberálna demokracia. Garnitúra, pre ktorú slovo sloboda malo cveng zlata, ktorá si slovo pluralizmus vedela preložiť do prirodzenej rôznorodosti, ktorá vyznávala étos služby a ochrany dôstojnosti človeka. Tvorili ju intelektuáli, občianski aktivisti, ochranári, vedci, umelci. Neostali zamknutí v pracovniach, ale preniesli sa do ulíc, získali pre svoje predstavy podporu verejnosti a zmenili štruktúry moci. Do politiky vstúpili - ako sa písalo v programe hnutia VPN Šanca pre Slovensko - ako „hnutie demokratickej verejnosti, ako široký prúd občianskeho stredu". Pri všetkých chybách, akých sa dopustili, dokázali uskutočniť zásadné systémové zmeny.
V kontexte slovenských dejín - od štúrovcov cez memorandovú generáciu, martinských konzervatívcov, hlasistov, ľudáckych politikov, davistov až po dubčekovcov - to bol pozoruhodný úspech širšie založeného prúdu liberálnej demokracie, ktorý sa spolu s podobne orientovanými študentmi osvedčil v kritickom politickom období. Navyše, pri rešpektovaní názorových odtieňov táto garnitúra vytrvala v obhajobe základných pilierov a spolu s kresťanskými demokratmi, maďarskými liberálne orientovanými intelektuálmi i s partnermi v Čechách a na Morave položila inštitucionálne základy „nového poriadku".
