Podľa mediálnych a marketingových expertov (pozri článok Politici na Slovensku s Facebookom zaspali, SME 26. 10.) našim politikom vraj najviac chýba politický marketing prostredníctvom internetového Facebooku. S naliehavosťou, akoby šlo o život, sa v článku apeluje na to, aby sa politici uchádzali o priazeň generácie Y (12 - 25-ročných Slovákov), ktorú už „nikde inde nezastihnú", iba na Facebooku. „Najnovšie prieskumy" ukazujú, ako sa tvrdí v článku, že táto generácia nepozerá televízor, nečíta noviny, je len na internete a „jediné, čo pozerá, je SuperStar, aj to s otvoreným notebookom".
Dajme bokom skúmanie, či sú tieto konštatovania pravdivé, alebo či účelom článku je iba urobiť reklamu SuperStar. Vedľa odsuňme aj úvahy o tom, či tento článok poskytuje reálny obraz o degenerácii spoločnosti, alebo chce taký obraz úmyselne utvárať. Nepýtajme sa ani, či je pre politika „marketingovo" zaujímavé komunikovať s deťmi. Zabudnime aj na negatíva tejto technologickej vymoženosti podporujúcej pestovanie pseudológie fantastica. Verme na chvíľu, že internet je iba „dobrý ujo", a opýtajme sa marketingových a mediálnych poradcov, čo nové by ešte o sebe mohli naši politici na Facebooku povedať. Táto rada bude pre politikov veľmi dôležitá. Poradcu, ktorý vymyslí, čím by mohli naši politici a poslanci zaujať generáciu Y, ale aj mnohých starších, bude treba zlatom vyvážiť.
Tým, aké filmy pozerajú a akú hudbu počúvajú, si generáciu Y na internetové priateľstvo sotva získajú. O ich schopnosti viesť dialóg sa pravidelne týždeň čo týždeň presviedčame na televíznych obrazovkách viacerých staníc - naposledy napríklad túto nedeľu. Pán Čaplovič a pán Dzurinda ukázali model „meliem si paralelne s druhým diskutujúcim svoje", takže divák nemohol ani len rozumieť, čo ktorý hovorí.
