Usáma bin Ládin, Saddám Husajn, Jásir Arafat a Ariel Šaron sa stali pre amerického prezidenta Georgea Busha čiernou morou. Každý z nich, viac či menej, predstavuje prekážku pri tvorbe solídnej americkej zahraničnej politiky. A každý z nich vnáša do jej rozkývaných základov prvky ďalšej destabilizácie. Z globálneho pohľadu sú všetci štyria pozostatkom bipolárneho sveta, obdobia studenej vojny. Štvoricu „Bushových“ mužov však treba oddeliť. Kým Usáma bin Ládin a Saddám Husajn sú vyslovenými nepriateľmi Spojených štátov a Amerika tak s nimi aj nakladá, o Arafatovi a Šaronovi to platí iba čiastočne alebo vôbec. Aj keby sa v týchto dňoch dalo pochybovať o zvlášť priateľskom pohľade Jásira Arafata na USA, predsa sa aj on na Washington naďalej spolieha. Ariel Šaron sa spolieha zasa na priateľstvo s Amerikou úplne, lenže v posledných dňoch nepresne pochopil podstatu Bushových postojov.
Dá sa teda povedať, že ak by títo štyria muži odišli zo scény, pre amerického prezidenta by sa otvorila dobrá príležitosť na konštruovanie novej stratégie voči celej oblasti Blízkeho východu. Aj v politike môže byť želanie otcom myšlienky, no v horúcom regióne má každý o spomínaných hráčoch rozdielnu ideu a odlišný cieľ a podľa toho tamojšie pomery aj vyzerajú. Až donedávna sa zdalo, že Bushova stratégia po 11. septembri prinesie želateľný výsledok a postupne otvorí šance na vytvorenie časti nového systému medzinárodných vzťahov. Málokto pravdaže mohol očakávať, že boj širokej koalície proti terorizmu nepostihnú ťažkosti. Bush takisto stále zdôrazňoval, že pôjde o dlhodobý zápas proti mimoriadne nebezpečnému nepriateľovi.
Bushovo želanie však narazilo na tvrdú realitu. Aj keď je Taliban odstavený od moci v Afganistane a zvyšky al-Káidy nie sú už vraj priveľkým nebezpečenstvom, Bushovi sa zatiaľ nepodaril pôvodný hlavný cieľ: zlikvidovanie Usámu bin Ládina či jeho dolapenie a postavenie pred súd! Aj keď sa topterorista kdesi ukrýva a jeho možnosti pohybu sú obmedzené, stále je na slobode. Z toho pramení naďalej mimoriadne nebezpečenstvo, najmä pre Ameriku.
