O súčasnej Číne sa rozpráva vo veľmi rozličných textoch. O svojej krajine však porozprávam ako o dedinke v horách. Pretože tento mýtus o štáte sa traduje medzi ľudom.
Šan-zhai - čínske slovo pre dedinku v horách - označovalo pôvodne hniezdo medzi bralami, ktoré chránili doštené ploty. Neskôr sa toto slovo začalo používať aj v prenesenom zmysle, označovalo chudobný kraj či miesto, kde bývajú chudobní, alebo aj zbojnícky tábor nespadajúci do kompetencie úradov - mimo zákona.
Kariéra slova
Za posledné roky urobilo toto slovo kariéru ako skrášľujúca charakteristika kradnutia výrobných patentov. Odkedy prišli do módy lacné, a napriek tomu všetkými potrebnými (a nepotrebnými!) funkciami vybavené horskodedinské mobily, šan-zai čoraz viac preberá význam starého slova napodobňovanie. Dnes označuje pirátske kópie výrobkov, ba aj výrobky určené pre zábavu.
Najskôr sa načierno kopírovali značkové výrobky ako Nokia, Samsung či Sony Ericsson, ktoré vtrhli na trh pod zahaľujúcimi názvami (Nokir, Samsing, Suny Ericcsun). Plagiáty šetrili náklady na výskum a vývoj, stáli len asi pätinu ceny originálu a rýchlo obsadili na trhu segment telefónov v nízkych a priemerných cenách. Jeden z najnovších modelov koluje dokonca pod názvom Harvardovej univerzity. Výrobca sa neokúňal a do reklamy dal aj usmievajúceho sa prezidenta Obamu.
Úspech týchto mobilov spustil lavínu skopírovaných digitálnych kamier, MP3 prehrávačov a hracích konzol. Po informačných technológiách začali objavovať svoje dedinky aj ďalšie odvetvia - od instantných rezancov cez lieky a pracie prostriedky až po športovú obuv. V živote Číňanov je pojem dediny v horách všadeprítomný. Dedinské hviezdy, dedinské hity, dedinské televízne programy, dedinské rakety, dedinské štadióny - vtáčie hniezda a tak ďalej. Všetky sa vo veľkom či menšom prezentujú na internete a kúpu vo svojej publicite.
Revolučný význam
Keď na čínske územie vstúpil olympijský oheň, vyberaní fakľonosiči s ním bežali do vládou starostlivo ustanovených čínskych miest. Maličká horská obec v stredočínskej provincii Henan pre takú slávu neprichádzala do úvahy, ale zimprovizovala si vlastnú dedinskú ceremóniu. Každý sa mohol zúčastniť, nikto nepotreboval povolenie nejakých úradných miest a všetci boli nemenej hrdí ako tí, čo niesli oheň oficiálny! Video z toho behu s pseudoolympijským ohňom malo na internete obrovský úspech.
Fenomén dedinky v horách neobišiel ani politiku. Počas rokovania Celoštátneho ľudového kongresu sa na internete prihlásil o slovo samozvaný dedinský poslanec s vlastným návrhom zákona. Tento horskodedinský poslanec mal zjavne zmysel pre čierny humor, a skutočne sa dostal k mandátu prostredníctvom volieb. Vyhlásil, že v záujme účasti na práci vlády a parlamentu si zvolal celú rodinu na volebné zhromaždenie a to ho jednohlasne zvolilo za poslanca. Ironická frčka vláde, čo si starostlivo vyberala právoplatných delegátov Ľudového kongresu obidvoch ústredných parlamentných orgánov.
Tento fenomén má aj určitý revolučný význam a v tomto zmysle sa dá interpretovať ako konfrontácia kultúry zdola s kultúrou zhora, ako fraškovitá spoločenská revolúcia proti autoritám, proti hlavným smerom a monopolom všetkého druhu. Ak sa na fenomén dedinky v horách dívame ako na revolučný akt spoločensky slabých proti silným, potom sme takú revolúciu celkom nedávno v Číne mali. Hovorím o kultúrnej revolúcii.
Prečo vtedy Mao Ce-tung pustil kultúrnu revolúciu z reťaze? Niektorí ľudia si myslia, že tým chcel vyradiť vnútrostraníckych nepriateľov, iní tvrdia, že už nedokázal znášať byrokraciu a korupciu v rámci komunistickej strany. Mňa zaujíma osoba Maa, povaha vodcu z malých pomerov. Mal síce v rukách absolútnu moc, ale aj tak neboli jeho ambície uspokojené. Celý život v sebe videl proletára a až do smrti prekypoval revolučným duchom kvasenia ľudu. A tak ultraľavicové hnutie, ktoré koncom šesťdesiatych rokov spustil, nazval veľká proletárska kultúrna revolúcia.
Pomsta slabých
Kultúrna revolúcia znamenala veľkú šancu pre spoločensky slabých, či, ako sa hovorilo, kvasnice ľudu - pretože teraz sa už bez ohľadu na straty mohli vzbúriť a zvrhnúť z podstavcov silných čiže autority. Stačilo sa postaviť do čela zástupu ľudí, založiť hlavný stan vzbury a dosadiť samého seba za hlavného veliteľa.
Za posledných tridsať rokov stvorila Čína ekonomický zázrak, pred ktorým svet stratil reč. Zvlášť chcem vyzdvihnúť rýchly nástup pirátskej ekonomiky. Tak ako počas kultúrnej revolúcie z noci na ráno vznikali nespočetné hlavné stany vzbury, zakladali ľudia v osemdesiatych rokoch nespočetné súkromné firmy, v ktorých revolučný fanatizmus sčista-jasna vystriedala fanatická snaha o veľké peniaze. Súkromné firmy neznamenali nič menej ako na širokom fronte vedený útok na monopolnú pozíciu štátnych podnikov, presne tak ako boli dedinské výrobky výzvou pre tie značkové.
