Názov článku je, samozrejme, hyperbolou inšpirovanou názvom vplyvnej knihy Russella Daltona Strany bez straníkov. So zveličením, či volebná účasť je téma, ktorá pred župnými voľbami stojí za zamyslenie. Práve regionálne voľby totiž držia slovenský rekord v neúčasti - na ich druhom kole sa v roku 2005 zúčastnilo 11 percent oprávnených voličov.
Iste, slobodné voľby znamenajú aj právo nevoliť a dôvodov neísť voliť je mnoho. Ak sa však z našej politickej kultúry vytratí aj ten najzákladnejší spôsob politickej participácie, aké aktivity, aký záujem, aká občianska kontrola nám ešte ostanú? Realita i výskumy potvrdzujú, že vzorce neúčasti sú stále rozšírenejšie. Pri nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu sa ako častý dôvod objavilo „programové nevolenie"; hrdé vyhlásenia typu „som nevolič", či „nechodím vôbec voliť".
Šanca tu bola
Vo vzťahu k regionálnym voľbám bolo viackrát povedané, že sú v očiach voličov voľbami menej významnými, že ide o novú úroveň samosprávy, na ktorú si ľudia ešte (!) nezvykli; už to nie je vzrušujúca aréna veľkej politiky a ešte to nie je blízka komunálna úroveň; „mentálna decentralizácia" za reformou verejnej správy zaostáva a pod. Navyše, vzťah ľudí k regionálnej samospráve je poznamenaný nízkou identifikáciou s vytvorenými územnými celkami, ktoré nekopírujú prirodzené historické regióny, skrátka - VÚC je studený, administratívny koncept. Napriek tomu sú samosprávne kraje žitou realitou už takmer dekádu a počas dvoch volebných období tu boli desiatky regionálnych politikov, ktorí mali šancu im dať obsah.
