Kto vstupuje do Tesca s jedným eurom vo vrecku, neočakáva, že si za to kúpi fľašu tokajského. Ešte tak nejaké čučo v papierovej škatuli. Inak je to s verejnými službami. Je samozrejmé, že chceme platiť nižšie dane, ale dostať za to čo najviac a kvalitných verejných služieb.
Zdravotníctvo by napríklad malo byť v plnom rozsahu, pre všetkých, na svetovej úrovni a zadarmo. A štát by sa navyše nemal zadlžovať. Voliči tieto veci chcú a politici im ich radi sľúbia, najmä pred voľbami. Koľko nás však štát stojí, a čo za to dostávame? Je pomer ceny a kvality adekvátny?
Absolútne najlacnejší
V Európe prejde cez verejné rozpočty v priemere polovica hrubého domáceho produktu, na Slovensku sotva tretina. Slovenský štát je svojimi nákladmi absolútne najlacnejší v celej Európskej únii. A niekedy je to aj poznať. Pozrime si aspoň niekoľko ukazovateľov.
Rakúske zdravotníctvo je v relatívnom porovnaní asi o polovicu drahšie ako české a slovenské, ale rozdiel v kvalite vybavenia a výkonov je markantný. Rakúski muži sa dožívajú o sedem a ženy o päť rokov viac ako u nás. Maďarsko má síce drahšie zdravotníctvo ako Česko a Slovensko, ale kvalita prístrojového vybavenia a výsledok jeho služieb (meraný dĺžkou dožitia) sú horšie. Pomer ceny a kvality nie je teda závideniahodný.
Máme jedny z najnižších výdavkov na vysoké školstvo v Európe. Slovensko má síce neuveriteľných 33 vysokých škôl a univerzít, ale Univerzita Komenského je v rebríčku top 6000 svetových univerzít na 508. mieste. Ďaleko za Universität Wien a Karlovou univerzitou, ale aj za Technickou a ekonomickou univerzitou v Budapešti. Cena zhruba zodpovedá kvalite. Slovenskí študenti „hlasujú nohami" a niekoľko tisíc ich nájdeme v Prahe, Brne a vo Viedni.
Priemerný slovenský dôchodok dosahuje 54 percent priemernej mzdy pracovníka v preddôchodkovom veku. V Rakúsku je to 68 percent. Rakúsko si to vďaka výkonnej ekonomike môže dovoliť. Maďarsko, ktoré má menej výkonnú ekonomiku ako Slovensko, však dáva na dôchodky viac ako my. Prikrýva svojich dôchodcov väčšou perinou, než na akú má.