Niektorí sú presvedčení, že keď nebudú cestovať do cudziny, nič im nehrozí.
Keď tento nový druh chrípky prepukol v apríli tohto roku v Mexiku, hovorilo sa o ňom ako o hrôzostrašnej chorobe s vysokou úmrtnosťou. Preto keď v máji diagnostikovali vírus trom Japoncom vracajúcim sa z návštevy v Kanade cez USA, poslali ich do nemocnice rovno z letiska. Boli prvými nakazenými a médiá o tom informovali naliehavo. Ale na mňa to nijako zvlášť nezapôsobilo. Až pred týždňom, keď som dostal e-mail od kamaráta z Japonska: „Stredná škola, kde pracujem, je už týždeň zatvorená pre prasaciu chrípku. Tretina ľudí v meste nosí na tvári rúško.“
Za mojich školských čias síce bolo niekoľko dní zrušené vyučovanie v našej triede, ale nikdy som nepočul o tom, že by zatvorili celú školu. Podľa informácií kamaráta je to po skončení druhej svetovej vojny prvýkrát, čo spomínanú školu zatvorili. Hneď som volal sestre, ako sú na tom moje netere, ktoré majú 15 a 12 rokov. Správa o tom, že tá mladšia pred mesiacom prasaciu chrípku prekonala, ma zaskočila. V škole, kam chodí, sa vtedy rozhodli, že ak ochorejú tri deti, zrušia vyučovanie celej triede. Moja neter bola druhá v poradí. Na druhý deň ochorelo ďalšie dieťa a tak bolo vyučovanie na týždeň zrušené. Vytkol som sestre, prečo ma neinformovala o takej vážnej veci. Ale ona bola pokojná: „Okrem bábätiek a ľudí so zníženou imunitou nie je nová chrípka pre človeka taká nebezpečná, ako si myslíš. A máme o tom dosť informácií.“
