K. stál v dave na námestí, tlieskal a od dojatia sa mu tlačili slzy do očí. Zrazu sa však čosi udialo. K. sa nedokázal nadýchnuť, zatmilo sa mu pred očami a začal padať do trblietavej hmly. Keď sa prebral, stál na tom istom mieste, ibaže - žiadny dav, žiadna tribúna. Všetko vyzeralo inak.
K. sa zmätene obzeral, ale áno, je to predsa to isté mesto, to isté námestie, tak prečo je všetko iné? Namiesto Diela je tu fialovo-čierny obchod, čo ponúka zabudované MP3 len za jedno euro. K. netušil, čo je zabudované MP3 a ani čo je euro, ale rozbúchalo sa mu srdce nad tým nádherným výkladom. Podišiel bližšie a uvidel sa v skle. Áno, bol to určite on, lenže zostarnutý, veľmi zostarnutý. Aspoň o dvadsať rokov. K. pomaly, pomaličky začal chápať. Nejakou slučkou času sa ocitol v budúcnosti. Všetko bolo farebné, žiarivé, nablýskané: obchody, mohutné autá, reklamy. Kam dovidel, volebné plagáty, každý za inú stranu a na žiadnom komunisti. Od úžasu ho zalial pot.
Na veľkoplošnej obrazovke oproti sa objavil titulok z nejakých novín: „Minister podozrivý z klientelizmu.“ K. pootvoril ústa. Minister a podozrivý? Jednoducho si niekto môže len tak napísať, že je minister podozrivý z klientelizmu? Zasmial sa skoro nahlas. Panebože, takže už naozaj nebude cenzúra? Rozbehol sa k Prioru; ešte tam stál, ale volal sa už inak. K. doň vstúpil a cítil sa ako v horúčke. Preplnené regály. Hory toaletného papiera. K. nemohol odolať a jedno balenie vybral. Papier bol mäkučký, biely s modrými kvietkami. V živote nič podobné nevidel. K. sa chytala eufória.
