Iniciatíva Demokratickej strany napadnúť na Ústavnom súde Zákonník práce bola úspešná - súdu bol včera doručený návrh na začatie konania o jeho súlade s ústavou aj viacerými medzinárodnými normami. Napriek tomu, že v spoločnosti prevláda skôr záujem o stranícke udalosti, ide o podanie, ktorého výsledok sa zásadným spôsobom dotkne jej väčšiny. A rovnako bude zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa Ústavný súd - ktorého nedávne rozhodnutia možno označiť za neobvyklé - s podaním vyrovná.
Návrh napáda 17 ustanovení Zákonníka práce. Podpísalo sa pod neho 39 poslancov, vo vzácnej zhode - z radov vládnej koalície, opozície aj nezávislých. Napadli obmedzenie pracovného času, privilégium vykonávať brigádnickú činnosť, právomoci odborov, zriaďovanie zamestnaneckých rád. Ustanovenia vyvolávajú totiž už aj v praxi mnohé ťažkosti, ktoré sa týkajú oboch skupín: zamestnancov aj zamestnávateľov. Napokon, keď niet zamestnávateľa, niet ani zamestnanca a naopak.
Rozhodovanie Ústavného súdu o tomto podaní bude zaujímavé najmä v kontexte jeho minulotýždňového odôvodnenia rozhodnutia o súlade zákona o vlastníctve bytov s ústavou. Napadol ho generálny prokurátor, podľa ktorého zákon obmedzoval výkon vlastníckych práv „subjektov súkromného práva“. Zo štyroch podmienok, pri splnení ktorých ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva, bola podľa strážcu zákonnosti splnená iba jedna - stalo sa tak zákonom. Predseda súdu Ján Mazák však rozhodnutie odôvodnil tým, že „navrhovateľ nevzal do úvahy bývanie ako jednu zo základných potrieb s nezastupiteľnou hodnotou. V súčasnom štádiu ekonomického vývoja štátu nemožno bytové potreby ľudí, bez rizika sociálnych otrasov, ponechať živelnému pôsobeniu trhu“. Z čoho vyplýva, že kým prokurátor vzal do úvahy „iba“ text ústavy, súd uvažoval nad otrasmi, vyplývajúcimi z nespravodlivosti - sociálnymi otrasmi.
