Výsledky prvého kola volieb v Maďarsku prijala väčšina slovenských politických strán s uspokojením - hra s nacionalistickou kartou nevyšla súčasnému maďarskému premiérovi podľa predstáv nielen v zahraničí, ale ani doma. A hoci je predčasné uvažovať o definitívnom výsledku volieb a ich následkoch pre maďarskú domácu a zahraničnú politiku, pravdepodobné je, že prvé ohnisko nacionalistického napätia v strednej Európe môže byť v najbližších štyroch rokoch značne utlmené. Či alebo do akej miery to zapôsobí na slovenskú politickú scénu, ešte len uvidíme - hoci spájať nadštandardné nádeje s predstavou, že úspech maďarských socialistov a liberálov vymaže z vedomia a agendy slovenských strán maďarskú kartu, sa zrejme nevyplatí. Odlišnosti maďarských socialistov a konzervatívcov medzi voličmi oboch národných strán, HZDS či Smeru podľa všetkého nebudú dôležité.
Paradoxom je, že Michnikova téza - nacionalizmus je poslednou etapou komunizmu - má aj svoje karpatské odlišnosti. Je síce pravda, že v istej fáze ponovembrového vývoja mnohí komunisti stavili na nacionalistickú rétoriku a snažili sa prekryť svoje predchádzajúce obdobie nacionalistickým dresom, rovnako však súčasťou (nielen) slovenskej reality je, že pramene nacionalizmu a národnostnej neznášanlivosti sa napájali aj z iných lokalít, nie práve socialistických či liberálnych, ale dominovali v konzervatívnych či „treťocestových“ subjektoch - čo bolo mimoriadne viditeľné počas vlaňajších regionálnych volieb.
