Keď sa nedávno moderátor jednej nemeckej televíznej stanice na uliciach ľudí pýtal, komu vďačia východní Nemci za svoju slobodu, boli odpovede dosť skľučujúce. Niektorí si spomenuli na Gorbačova, väčšina bola skalopevne presvedčená, že slobodu nezabezpečil nik iný ako Helmut Kohl. Podaktorí si spomenuli na Ameriku a len jedna jediná osoba si spomenula na občanov NDR.
Význam politikov, ktorí vtedy sedeli v Moskve, Bonne a Washingtone, určite nehodno podceňovať, hoci takéto podceňovanie nikdy nehrozilo. Politici vedeli seba a svoje zásluhy vždy dostatočne osláviť, zatiaľ čo občan, ktorý si november na uliciach Berlína a ostatných metropol východnej Európy odmrzol, sám seba dnes akosi osláviť nevie.
Rozumeli sexu i politike
Osem rokov pred pádom Berlínskeho múru vydal anglický historik Timothy Garton Ash knihu „NDR dnes". Išlo o časovú analýzu endeeráckej duše, východní Nemci sa k tej knihe vtedy dostať nemohli, no keby k nej prístup mali, bolo by to bolestné čítanie. Ash do nich veľké nádeje nevkladal a pravdepodobnosť významných spoločenských zmien v tomto kúte Európy vnímal dosť skepticky. Roky neslobody otupili myslenie ľudí, stranícky aparát bol mozog, ktorý za občana myslel do posledného detailu a ako Ash napísal, nedovolil jedincovi samostatne hodnotiť ani históriu, ani politiku, ba ani vlastnú sexualitu.
Začiatkom osemdesiatych rokov bol nemecký pacient vskutku vážne chorý, no o to úchvatnejšie je, že o pár rokov neskôr sa v krajine rodili ostrovy pozitívnej deviácie a rodili sa za účasti tých občanov, ktorí pod vplyvom aparátnikov vraj už nevedeli rozlíšiť ani dobrý sex od zlého.
