Bola raz jedna veľká revolúcia októbrová, ktorá sa „svätila" v novembri, a to až niekoľko týždňov ako mesiac československo-sovietskeho priateľstva. Vrchnosť nariadila množstvo akcií, plagátov, prejavov, schôdzí a osláv. Krátko povedané politická a ideologická agitácia, propaganda, kampaň. A ako každá kampaň sa to všetko vyznačovalo vnútornou prázdnotou, vonkajškovosťou a formalizmom.
Na počesť výročia ako vidiecky kníhkupec som mal ako jednu z úloh usporiadať pre pracujúcich niekoľko výstav kníh spojených s predajom a s dôrazom na politickú literatúru. V deň výplaty a s vedomím blížiacich sa Vianoc som na dvojkolesovú káru naukladal kuchárske knihy, atlasy, leporelá a rozprávky, „zamilované" a dobrodružné romány. Leninove spisy sa mi už nezmestili. V čase vydávania stravy som v závodnej jedálni štátneho podniku Smrečina postavil improvizovaný pult z jedálenských stolov, kuchárky mi priniesli dupľovaný obed a knihy len tak fičali, kým kára nebola prázdna. Výdatne mi pritom pomáhal jeden pochabý „týpek", ktorý na celú jedáleň vykrikoval a vzdychal nad nejakou drahou obrazovou knihou, aká je krásna a vzácna a nevyhnutná a ako je mu ľúto, že si ju nemôže kúpiť, lebo ju už odvčera má. Hlásenia, tabuľky a grafy o priebehu, výsledkoch a vyhodnoteniach sa mierne upravili, takže občas sa mi aj podarilo splniť politické ukazovatele aj kvartálny či ročný plán maloobchodného obratu.
