Prečo sa akurát na nás, maličký národ, ktorý sa len toť vymanil z tisícročného útlaku, sústredia všetky temné sily sveta? Prečo proti nám pracuje nadnárodný kapitál, maďarská i židovská loby, ilumináti, Svetová banka a ešte aj tá tajomná chrípka, ktorá sa sem valí od východu?
Od nástupu súčasnej vlády sa opakuje schéma, ktorú sme naposledy mohli vidieť vo vrcholnej fáze mečiarizmu z druhej polovice 90. rokov - keď zaznie silnejší kritický hlas, ktorý sa nedá ignorovať, nasleduje odvetný úder. Nie vyvrátenie nesprávnej informácie či prezentácia iného názoru, ale priamy útok na integritu kritika.
A tak si podľa politikov súčasnej vlády napríklad Európska komisia vyslovením pochybností o reálnosti rozpočtu „vybrala Slovensko ako fackovacieho panáka" a novinári, kritizujúci za hociktorý z vážnych prešľapov povedzme ministerku Tomanovú „kopú za záujmy súkromných déesesiek".
Koaliční zasvätenci
Psychológovia nech odpustia to hrubé zjednodušenie, ale pre účely dekonšpirácie osudu Slovákov je potrebné a znie nasledovne: Jedna z mnohých deliacich čiar v spoločnosti rozdeľuje ľudí na tých, ktorí v prípade, že sa vyskytne nejaký problém, hľadajú chybu primárne v sebe a veria, že problémom môžu vlastnými silami do veľkej miery predchádzať, a potom na tých druhých, ktorí - nech sa deje čokoľvek - hľadajú automaticky vinníka v ostatných ľuďoch, nepriaznivých okolnostiach či v nemennom osude.
Sú to zhodou okolností strany súčasnej vlády, ktorej politici - a nepochybne aj nemálo voličov - veria viac sile externých vplyvov na beh našich dejín. Nie je to náhoda. Nie preto, že zasvätenci konšpiračných dejín sveta na náhody neveria, ale preto, že strany súčasnej vládnej koalície sú tvorené a podporované vo väčšej miere ako strany opozičné ľuďmi, ktorí z rôznych dôvodov - buď pre svoje slabšie vzdelanie, ťažký život, staré krivdy, sociálne prostredie či z iných príčin - majú sklon vysvetľovať si príkoria života v lepšom prípade vyššou mocou (nepriazňou osudu), v horšom sprisahaním všetkých naokolo. Ich život je tak pochopiteľnejší, ich problémy vysvetliteľné a prípadné zlyhania ospravedlnené.
Aktuálne odhalené sprisahania
Vidíme to už takmer každodenne a s blížiacimi sa voľbami zrejme frekvencia odhalených sprisahaní bude rásť (tak ako pred voľbami v roku 1998).
Jahnátkov zákon na „záchranu strategických podnikov" je už len tragikomickým príbehom až smiešnej hlúposti s až tragickými dôsledkami na reputáciu krajiny, ale experti na vysvetľovanie sprisahaní vedia svoje: za všetkou masívnou kritikou sú materské firmy nadnárodných koncernov, ktoré u nás podnikajú.
Európska komisia vo svojej jesennej prognóze spochybnila vládne plány na šetrenie vo volebnom roku a zníženie deficitu verejných financií na 5,5 percenta HDP. Komisia očakáva, že deficit bude citeľne vyšší a konštatuje, že momentálne sú slovenské verejné financie „v zraniteľnej pozícii so sklonom ku kríze". Predseda Smeru Fico sa pokúsil aspoň pretrieť realitu na ružovo a vydávať správu za úspech. Ostatní koaliční politici však nezaváhali. Poslanec HZDS Urbáni povedal, že „pravdaže spochybňujem prognózu, ale spochybňujem dnes aj celú Európsku komisiu, najmä to, ako sa postavili ku kríze a aj to, aké opatrenia robia. Tápajú a nič konkrétne neprijímajú". A politik SNS Rafaj už len zopakoval starý refrén o tom, že „byrokrati z Európskej komisie si vybrali Slovensko ako fackovacieho panáka."
