Nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci „Lautsi vs. Italy" vzbudilo aj na Slovensku istý rozruch. Menší ako v Taliansku, kde síce pochopiteľne - ale zároveň aj odsúdeniahodne - rozhodnutie súdu unisono zneužili politické sily. Premiér Berlusconi vyhlásil, že ho považuje za „snahu poprieť kresťanské korene Európy, čo nie je prijateľné pre nás, Talianov", čo práve od neho mimoriadne sedí. A v mene vlády oznámil, že sa proti nemu odvolá. Figliar.
Na Slovensku z parlamentných strán zareagoval iba poslanecký klub KDH. Podľa poslancov rozhodnutie súdu, že „kríže v školách sú porušením slobody vzdelávania a slobody vierovyznania, je absurdné". Osobitným vyhlásením prispel ich europoslanec Mikolášik, podľa ktorého zase súd „svojím nariadením zvesiť zo stien v školách kríže robí z Európy dom stojaci na piesku".
Nič viac, nič menej
Problémom je, že súd o ničom takom nerozhodol. Súd nepovedal, že kríže vo všetkých školách sú porušením práv a slobôd zakotvených v Dohovore. Súd nenariadil, že kríže sa majú odstrániť zo všetkých škôl a nevydal zákaz ich vyvesenia. Ani v Taliansku. A už tobôž nie, že sa jeho rozhodnutie týka každej krajiny, ktorá Dohovor uplatňuje. Isto, rozhodnutie sa môže Konferencii biskupov Slovenska javiť ako „tendenčné" a aj Vatikán ho môže považovať za „šokujúce, nesprávne a krátkozraké". Platí sloboda slova, akurát, že v tomto prípade nevychádza z faktov, ale z dezinterpretácie rozhodnutia súdu.
Súd rozhodol o tom, že Taliansko porušilo práva a slobody pani Lautsiovej, ktorej maloleté deti chodili do verejnej školy a priznal jej finančné odškodnenie. Nič viac, nič menej a pokiaľ sa nenájde ďalší sťažovateľ, tak to aj zostane. Konkrétne rozhodol, že Taliansko porušilo článok 2 Protokolu č. 1 spolu s článkom 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd konštatoval, že to, čo môže byť pre niektorých študentov pomocou, môže byť citovo rušivé pre študentov iných náboženstiev alebo bez vyznania. Spomenul demokratickú spoločnosť, rozpor medzi vládnou kontrolou a právom rodičov vychovávať deti v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. A vyslovil názor, že Taliansko je povinné rešpektovať neutralitu pri výkone verejnej služby, najmä v oblasti vzdelávania.