Komunistický systém, založený na vláde jednej politickej strany, nemôže fungovať bez toho, aby nepotlačoval ľudské práva, nezatýkal a vraždil skutočných i domnelých oponentov režimu. Takýto poriadok mu je vlastný. Rešpektovanie ľudských práv vrátane politických, znamená jeho negáciu.
A rovnako sa nemôže udržať v symbióze s trhovou ekonomikou, kde množstvo, kvalitu a cenu produkcie určuje ponuka a dopyt pri existencii rozsiahleho súkromného vlastníctva a konkurencie. Komunistickému režimu je vlastná centrálne plánovaná ekonomika s pevnými cenami, s absolútnou prevahou štátneho a „družstevného“ vlastníctva.
Ak počítame aj vojnové časy, tak niekoľko desaťročí zomknutosť vlády jednej strany večne testovali vonkajšie a vnútorné tlaky. Ekonomické výsledky boli rôzne – raz hore, raz dole, a nakoniec dlhé obdobie úpadku. Ale nikdy to nešlo bez útlaku, nikdy bez použitia hrubej sily či zastrašovania v tom lepšom prípade. Arizácia, znárodňovanie, politické procesy, útoky na cirkev, kolektivizácia, vpád vojsk Varšavskej zmluvy, normalizácia.
