Ako decko som to čítala stokrát a znelo to tajomne.
Naša domácnosť žila pre Kozmos, všetko sa točilo okolo každého ďalšieho čísla časopisu. Nebola to len práca, bola to posadnutosť. Chodili k nám vedci a iní zvláštni, vôbec nie tuctoví ľudia. Po uzávierke sa u nás viedli zaujímavé dišputy. My so sestrou sme mali privilégium na všetkom sa zúčastňovať, často aj hlboko do noci a niekedy sme dostali aj ospravedlnenku do školy... Bolo u nás živo. Nebola to žiadna šeď.
Všetko však skončilo v najlepšom, keď sa topili ľady, keď sa podarilo mame vybudovať redakciu na Konventnej ulici, keď sa zrazu mohlo celé číslo venovať americkému raketoplánu a keď som si našla v kinderku z Tuzexu malý raketoplán! V januári 1989 mala naša mama autonehodu, pri ktorej zomrela. Tie astronomické debaty a celá tá tvorivá dielnička u nás náhle osireli. Najviac ma mrzí, že sa naša mama nedožila toho, ako všetci stojíme pred televízorom a Kňažko s Gálom, presne a vedecky, vo vyťahaných svetroch, prvýkrát verejne zrušia vedúcu úlohu strany.
To boli časy! Všetko som to v duchu prežívala s ňou, dojímala sa a občas aj zatínala zuby, že sa toho nedožila. To ona vyhodila z chodby redakcie eštébáka. A s komunistami nikdy nekupčila. Dnes ma teší, že je po nej pomenovaná planétka. Kto mi neverí, nech gúgluje: Planétka 3645 Fabini „Named in memory of Tatiana Fabini (1943 - 1989), editor-in-chief of the Slovak popular-astronomy magazine Kozmos and a source of inspiration for many amateur astronomers.“
