Jeseň 1938, keď sa blížilo dvadsiate výročie predvojnového Československa, neveštila nič dobré: republika i demokracia ako politický systém smerovali ku katastrofe. Oných päťdesiat rokov, ktorých sme podľa prvého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka potrebovali na stabilizáciu demokratických pomerov, nám osud nedožičil. Dnes je situácia iná. „Pomalé vŕtanie veľmi tvrdých dosák", ako svojho času označoval politiku nemecký sociológ Max Weber, bude môcť pokračovať v demokratických podmienkach.
Nebude to ľahké. Dvadsať rokov demokracie ľudia hodnotia s rozpakmi. Hoci takmer všetci oceňujú politické slobody, ktoré získali, predsa mnohí necítia väčšiu možnosť skutočne ovplyvňovať politické rozhodnutia. Mnohí nevidia, že by im nové pomery priniesli viac rovnosti pred zákonom, nezdá sa im, že lepšiu šancu majú tí, čo poctivo pracujú. K niekdajšiemu syndrómu občianskej bezmocnosti, o ktorom hovorili sociológovia v 80. rokoch, sa pridal ďalší symptóm - nezáujem, ľahostajnosť.
Demokracia nesilnie
Nie sme sami. Pražskí študenti sa počas niekoľkých mesiacov tohto roku venovali „inventúre českej demokracie 2009". Jej súčasťou boli diskusie na rôzne témy i rozhovory s politikmi. Na verejných fórach, prenášaných televíziou, s nimi debatovali hostia z radov staršej generácie, od protestantského pastora a dnešného politika nemeckej sociálnej demokracie Markusa Meckela až po bývalú americkú ministerku zahraničných vecí Madeleine Albrightovú.
„Naša demokracia," konštatujú študenti vo svojom vyhlásení, „nerastie ani nesilnie." Skutočná reflexia totalitnej moci sa ešte ani nezačala, spoločnosť vzrušujú nanajvýš tak eštebácke kauzy celebrít. Nemáme zmapované, koľko zlých návykov z tých čias si odnášame. Prečo podliehame pocitu, že o nás rozhoduje „niekto tam hore" a nič sa s tým nedá robiť? Ako je možné, že lož tak ľahko berieme ako spoločensky prijateľnú? Vďaka vzdelaniu, pokračuje sa vo vyhlásení, by sme mali získať alternatívy k všadeprítomnému pragmatizmu; lenže práve v tom dnešné školstvo najviac zaostáva: chýba odvaha uctievať si hodnotový systém i dôraz na ľudský charakter. Naša demokracia je krehká a ľahko o ňu môžeme prísť, uzatvárajú.
