S vlastnými démonmi sa nám nedá vysporiadať

Náhoda chcela, že som v telke v krátkom časovom rozpätí videl prejav generálneho tajomníka ÚV KSČ na XIV. zjazde KSČ (1971) a vystúpenie súčasného predsedu parlamentu. Proti vlastnej vôli ma zarazilo, koľko spoločných čŕt som objavil v osnove ich posolstiev.

A pritom sa jeden neustále odvolával na Sovietsky zväz a druhý rovno na Pána Boha. Obom prekážajú „hŕstky intelektuálov", ktorí svojím písaním a nemainstreamovým myslením rozvracajú pokoj, kradnú spánok pracujúcemu ľudu, prostým občanom a otcom vlasti upierajú zásluhy o verejné blaho. Parafrázujem, bez ambícií o interpretačné posuny či účelové vytŕhanie povedaného z kontextu. Obaja rečníci legitimitu svojich názorov odvodzovali od početnej prevahy tých, ktorí ich do funkcií inštalovali, obaja odkázali nespokojným, že si na nich dajú pozor. Našli sa však aj rozdiely v ich vystúpeniach. Kým Gustáv Husák ako rétor exceloval, Pavol Paška temer explodoval. Rozhadzoval rukami, búchal do mikrofónu, zvukára privádzal do šialenstva. Prítomných oslovoval slovným spojením „centrá excelentnosti". To nemá z vlastnej hlavy, povedal som si. Zalistoval som v jednej manažérskej príručke a ajhľa! Bolo to tam. A aby sme nezabudli - súčasný predseda parlamentu sa, okrem iného, ohradil proti tomu, aby ho niekto považoval za boľševika. Obávam sa, že márne.