Hoci, v tých časoch sa už pravdepodobne od tesárskeho cechu oddelili stolársky (Kristus bol tesár, ale je zachytený v situácii, keď robí stôl), čo mohlo byť jedným z dôvodov, prečo tesári stratili významnejšie postavenie a splynuli s cechom murárov. Na dátumy a historické súvislosti by ste sa ma márne pýtali, v tomto smere som úplný analfabet a priznávam to, čím túto úvahu presúvam do sveta metafyziky. Tak, alibi by som mal. Poďme na vec.
Pri mojich návratoch do Bratislavy po dlhom čase som si vždy zrazu pri prechádzke mestom uvedomil, koľko je tu skvelej kamenárskej a murárskej práce. Ako dokázali kedysi ručne okresávať kameň do tak presných polôh a profilov, akoby to robila fréza??? Alebo taká tehlová budova Gymnázia na Vajanského nábreží. Prešpekulovane dvojfarebná (dva typy tehál), prešpekulovaného tvaru, s mnohými profilmi a klenbami. A žiadny priestor na to, že niečo zakryje omietka (tam sa oprie skriňa). Neviem, ako si tie tehly prirezávali, keď nepoznali flexku a diamantový kotúč?
