Intímny znalec podsvetia Dominik Dán mi hneď prvým románom potvrdil dávne tušenie, že žandára od zbojníka (povedané terminológiou starej detskej hry) delí len tenučká, i keď neprekročiteľná čiara. Keď som totiž kedysi dávno po celý rok nedobrovoľne navštevoval Dvoch levov, po schodoch okolo mňa prúdili mládenci v texaskách a rozličných bundičkách, akoby ich jedna mater mala. Ani pri jednom som si nebol istý, ktorý z nich je detektív a ktorýmá predvolanie na výsluch.
Obe kategórie očividne spolu vyrastali doslova na tej istej ulici. Z tých spomedzi nich, ktorí si vybrali neľahkú službu zákonu, sa všade na svete regrutujú najlepší policajti. A hrdinovia vzrušujúcich detektívok. Dokonale poznajú spôsob myslenia a triky bývalých kamarátov a (aspoň podľa románov) nikdy celkom nepretrhli pupočnú šnúru k spoločnej mladosti. Ostal im priestor na vzájomnú komunikáciu - bez toho, aby prekročili deliacu čiaru. Vzrušujúci moment pre čitateľa. A v realite pravdepodobne neoceniteľný zdroj informácií.
Krehkú rovnováhu tohto zložitého súkolia by však bol schopný udržať prakticky len skúsený profesionál, ktorý to všetko preskákal od piky. Ministri v politických tričkách všetkých farieb sa síce dobre vynímajú pred kamerami, ale napriek všetkým teóriám a plánovaným reformám sú predsa len diletanti.
