Po galibe, ktorú minister Mikolaj narobil v slovenskom vysokom školstve, už prestal byť akademickej obci partnerom. Treba sa pripraviť na jednania s jeho nástupcom. Názorov, ako sa dostať zo súčasnej šlamastiky, je iste veľa. Čaká nás diskusia.
V nasledujúcich riadkoch stručne opíšem predstavu, ako sa pokúsiť riešiť niektoré najvypuklejšie problémy nášho vysokého školstva (komplikovaný, nezmyselný a kontraproduktívny proces akreditácie, lietajúci profesori, lokálnosť a uzavretosť škôl, veľmi nízka úroveň niektorých škôl a absolventov).
Čo treba zmeniť
Navrhujem: 1. Úplne odpolitizovať činnosť a kreovanie Akreditačnej komisie. Tú otvoriť nielen domácej a medzinárodnej akademickej obci, ale aj reprezentantom zamestnávateľov.
2. Zásadne zmeniť akreditačný proces nasledovným spôsobom - školy predostrú širší okruh otázok na štátne záverečné skúšky (v prípade 1. a 2. stupňa vzdelávania). Akreditačná komisia posúdi, či návrh zodpovedá rozsahom a obsahom príslušnému stupňu a odboru štúdia a prihliadne i na to, či je v silách školy plánovaný rozsah učiva zvládnuť (pedagógovia, ktorí na škole reálne pracujú, jej vybavenie a pod.).
3. Akreditačná komisia vymenuje štátne skúšobné komisie, pričom v konkrétnej komisii môžu byť zamestnanci príslušnej školy zastúpení len vo výraznej menšine alebo vôbec.
4. Štátna skúšobná komisia overí, či absolvent má vedomosti v rozsahu a kvalite, akú si škola predsavzala poskytnúť.
5. Školy môžu byť penalizované (napríklad vrátením časti alebo celého školného), ak študent dopadne na štátnych skúškach veľmi zle.
