Podľa redakčného harmonogramu vyjde tento fejtón v predvečer 26. novembra - mám teda príležitosť pripomenúť dvadsiate výročie dňa, keď pod tlakom námestí, ktoré požadovali zrušenie ústavného článku 4, padol v Bratislave mocenský monopol KSČ. V noci z 26. na 27. novembra sme z tlačiarne získali obťah, kde to stálo čierne na bielom, a ráno sme to ja a Vlado Ondruš už odovzdávali Václavovi Havlovi ako slovenskú kapitolu do spoločného vyhlásenia OF a VPN, z ktorého sa to dozvedel celý svet. Bol to najoriginálnejší slovenský príspevok k nežnej revolúcii, ktorý zakceleroval aj nežnú revolúciu v Prahe - celoštátne potom zrušilo ústavný článok 4 Národné zhromaždenie o tri dni neskôr, 29. novembra.
Ústavný článok 4 - to nie je iba nejaká totalitná exotika!
Nezaškodí pripomenúť si, že do ústavy sa dostal až v roku 1960, keď mala totalita väčšinu justičných vrážd a iných zločinov dávno za sebou. Ako píše František Mikloško v knihe Nebudete ich môcť rozvrátiť, len za svoje náboženské presvedčenie išli slovenskí nevinne odsúdení za mreže na 83 tisícročí! (Zdôrazňujem, že slovenskí, lebo už dvadsať rokov pretrváva omyl, že slovenský odpor proti totalite zaostal za odporom v iných krajinách a česť Slovenska zachránilo iba niekoľko šavlopavlov.) Ba celých tých 83 tisícročí si Slováci zväčša stihli už pred rokom 1960 aj odsedieť - až potom KSČ prišla na nápad, že svoje zločiny pred históriou zlegalizuje mávnutím čarovného prútika a zaradila do ústavy článok 4 o svojej vedúcej úlohe. V skutočnosti to bol článok o beztrestnosti nevyšetrených zločinov. (Cynizmus ústavného článku 4 ešte umocnila aj v tom istom roku vyhlásená amnestia. Hoci ju mukli prijali - čo mali, chudáci, robiť? - aj tá amnestia bola výsmechom zákona, veď ju vyhlásili nepotrestaní zločinci, ktorí odpúšťali svojim nevinným obetiam zvyšky trestov za nespáchané zločiny.)
