Potreba nasledovať niečo väčšie a pohyblivé je zakódovaná v húsatách, ale ako iste všetci vieme, aj v ľuďoch. Tak vzniká v moderných časoch politika. Existujú pravicové škatule, ľavicové škatule, škatule stredu, škatule v národných farbách, konzervatívne škatule. A všetky sa pohybujú od volieb k voľbám, a za nimi husie rady nasledovateľov.
Najvernejšími nasledovateľmi sme my, dôchodcovia, lebo radi dochádzame do volebných miestností. Ktosi povedal, že je to jediná zábava, za ktorú netreba platiť. Druhý poznamenal, že iba pri urne sa starý človek cíti rovnoprávny. Už dvadsať rokov sa pasujeme so slobodou a stále nám ju treba. Sú aj náboženské organizácie, kde Boha nahradila škatuľa, a sú úspešné, aktívne. Boh je tá zabudnutá husia matka, o ktorú husi, ľudia nestoja.
Človek má väčší mozog, ale až tak na tom nezáleží.
Ako teda rozumieme tomu, čo žijeme? Vieme predvídať či aspoň vedieť, čo sa deje? Pred dvadsiatimi rokmi, keď v Prahe policajti bili študentov, ja som sedel na Valašsku a počúval som umelecký prednes. Poézia znela veľmi pekne, my porotcovia sme ju posudzovali, analyzovali. O Prahe sme nevedeli. Neviem, možno z organizátorov niekto vedel, čo sa deje, ale mlčal preto, aby sa súťaž v prednese bez problémov dokončila.
