Z hľadiska historického faktu, že Američania zhodili na Japonsko dve atómové bomby, usudzujú Slováci akosi prirodzene, že Japonci nenávidia Američanov. „Ty nemáš rád Ameriku, však?“ pýtajú sa ma niekedy, ale moja odpoveď nie je jednoznačná. Mám zmiešané pocity. Mám aj nemám rád Ameriku.
Vzťah Japoncov k Amerike je veľmi komplikovaný. Atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki zabili obrovské množstvo ľudí, ale na druhej strane vďaka podpore Ameriky sa Japonsko rýchlo zotavilo z vojny, rekonštruovalo, z Ameriky prišla do Japonska moderná demokracia, vďaka čomu sme dosiahli veľký ekonomický rast. Samozrejme, všetka ich podpora vyplývala iba z ich okupačnej politiky a získania výhod. Ale keby vtedy nebola Japonsko obsadila a podporila Amerika, dnes by bolo celkom inou krajinou, pravdepodobne komunistickou diktatúrou alebo niečím iným, ale rozhodne by nemalo dobrú ekonomiku.
Súčasná japonská ústava pochádza z roku 1947 a vznikla pod prísnym americkým diktátom. Dodnes obsahuje článok 9, ktorý hovorí o „zrieknutí sa vojny a vojenských síl“. Amerika v tom čase nechcela, aby malo Japonsko vojenskú silu, ktorá by mohla byť namierená proti nej. To bol dôvod, prečo japonská ústava obsahuje článok 9. Mnohí Japonci ju vnímajú ako mierovú ústavu a sú na ňu hrdí.
Mnohí iní sú zas proti nej a hovoria, že mierová ústava obsahuje veľké protirečenie. Japonsko totiž má armádu, pričom článok 9 ju zakazuje. Japonsko má jednotky pre sebaobranu, ktoré však majú možnosť obrany veľmi obmedzenú, pomáhajú pri zachraňovaní, keď sa niečo udeje na území Japonska. Ak by však niektorá krajina chcela zaútočiť na Japonsko, ako by sa asi bez armády bránilo? A tu je druhé protirečenie. Amerika má s Japonskom dohodu, že ak sa niečo také udeje, Amerika Japonsko obráni. Preto má americká armáda na území Japonska svoje základne. Ale to je niečo, ako keď nevinný synček povie: „Nerád sa bijem,“ no všetci sa ho boja, lebo vedia, že za ním stojí jeho veľký otec s nabitou puškou, pripravený zasiahnuť.
