Kostoly sa im z toho aj tak nenaplnia, reagoval nejeden Nemec na utorkové rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o zákaze prevádzky berlínskych obchodov počas nedelí, zvlášť v adventnom období.
Podnet katolíckej i evanjelickej cirkvi na preskúmanie krajinského zákona, ktorý nedeľu ako deň pokoja podkopáva, možno vnímať aj ako naháňanie si ovečiek do vlastného košiara, hoc nemeckí duchovní stav vecí v krajine poznajú a vedia, že zavreté obchody im chrámy nenaplnia. Zásahom do svetských záležitostí chceli dosiahnuť čosi iné a zásadnejšie.
Nedeľa nie je na predaj
Článok 139 nemeckej ústavy je ešte z čias Weimarskej republiky a hovorí, že nedeľa, ako deň pracovného pokoja a duchovnej obnovy, je chránená ústavou. Duchovná obnova, sa dá, pravda, definovať rôzne, hoc duchovní i sudcovia sa tentoraz vzácne zhodli a Berlínu prevádzku obchodov počas nedele zatrhli. Nedeľa je deň oddychu, priestor na osobný pokoj, pozastavenie sa v kruhu najbližších, pred týmito základnými potrebami jednotlivca i rodiny, musia ísť obchodné záujmy bokom, zneli argumenty, o ktorých nemecké publikum teraz svižne diskutuje.
Mnohí sa rozhodnutiu súdu vrúcne potešili, a to nie len z radov predavačov. Niektorí ho dokonca označili za ozdravné. Verejne sa aspoň na pár dní rozoberajú spoločenské normy, potreby rodín a ich vnútorné vzťahy, témy, ktoré sa medzi každodennými maratónmi na pretras veľmi nedostávajú.
Nie všetko treba meniť
Rozhodnutie sudcov sa však nedočkalo len pochvalných hlasov. Obchodníci, ale i sociálni demokrati, na čele s berlínskym primátorom Klausom Wowereitom, ho prijali rozpačito. Wowereit vníma potreby spoločnosti cez optiku modernej európskej metropoly, ktorej vládne a v ktorej chce točiť obchod sedem dní v týždni. Konzum a z neho plynúce dane, hlavný to rozmer mesta, ktoré na storočia dopredu zadlžil.
