Najcennejším prínosom eura je nepochybne stabilita. Keď začiatkom roka padali kurzy forintu, zlotého a českej koruny voľným pádom, objavili sme výhody tvrdej meny a chodili k susedom na lacné nákupy. Podobný komfort sme si mohli v lete užívať vo väčšine dovolenkových destinácií. Silná mena takisto zlacnila dovozy a (spolu s krízou) sa zaslúžila o historicky prvú epizódu deflácie v dejinách SR.
Menej radosti pripravilo euro slovenským výrobcom. Menová stabilita nemusí byť vždy výhrou, najmä keď je národná ekonomika taká malá a závislá od zahraničného obchodu ako tá naša. Vzhľadom na polohu a štruktúru exportu sú nám najväčšími konkurentmi naši susedia. Pred rokom 2009 dokázali slovenské podniky vyrábať vďaka nižším výrobným nákladom cca o 10 - 20 percent lacnejšie. Kurzová zmena túto maržu často vymazala a naše výrobky a služby prestávajú byť konkurencieschopné. Na vine nie je kríza (tá len tento proces urýchlila), ale fixný kurz, ktorý obmedzuje pružnú reakciu na meniace sa podmienky na globálnom trhu.
Tvrdé euro je luxus
Tvrdá mena je luxusom, ktorý si môžu dovoliť ekonomiky založené na technologicky pokrokových výrobách s vysokým podielom pridanej hodnoty. Ekonomiky založené na lacnej pracovnej sile sú však na kurz národnej meny veľmi citlivé. To si už pred 10 rokmi overili Portugalci a Gréci. Nedokázali sa preorientovať na technologicky pokrokové výroby, no konkurovať lacnou pracovnou silou už vďaka tvrdej mene tiež nemôžu. Výsledkom je stagnácia a rast nezamestnanosti. Naši susedia a konkurenti si tieto fakty dobre uvedomujú a napríklad v Česku nadšenie pre euro stále klesá.
Čo zostáva Slovensku? Máme sa vzdať eura a zaviesť „novú slovenskú korunu", aby sme vďaka devalváciám boli opäť konkurencieschopní? Vystúpenie z eurozóny by jej slabším členom prinieslo ešte viac problémov ako vstup do nej. Krajina zavádzajúca vlastnú menu by nedokázala udržať jej kurz voči euru v pomere 1 : 1.
