Rozdelenie funkcií v novej Európskej komisii, v ktorej bolo Slovensku pridelené miesto komisára pre vzťahy medzi inštitúciami Európskej únie, naštartovalo diskusiu: je to dôležitá funkcia? Čo hovorí o postavení Slovenska v očiach veľkých štátov únie? Oveľa viac ako popularita Slovenska by nás však malo trápiť to, že na stoličkách, ktoré sa nás priamo týkajú - komisárov pre vnútorný trh a energetiku - budú sedieť Francúzi a Nemci. Prezident komisie Barroso vymenoval capov za záhradníkov.
Maroš Šefčovič získal potenciálne dôležitý post, hlavne ak si vybuduje dobrý vzťah s Barrosom, ktorý ho do funkcie nominoval. Slovenský komisár bude šéfovi komisie slúžiť ako de facto dvojka; bude mať okrem iného na starosti manažovanie vzťahov s Európskym parlamentom a Radou ministrov. Budú cez neho prechádzať nominácie na vysoké posty v komisii, ako aj rozhodnutia o organizačných zmenách. Bude to teda navonok nenápadný, ale z administratívneho hľadiska dôležitý džob.
Vyzná sa v labyrinte
To, že ho dostal slovenský nominant, vypovedá viac o jeho skúsenostiach ako o postavení Slovenska v Európe. Komisár Šefčovič sa na svoj nový post skvele hodí: dlhoročný šéf misie SR pri únii sa v labyrinte európskych inštitúcií vyzná tak ako málokto. Navyše nie je politik: Barroso si zrejme vyrátal, že ho Šefčovič nezatieni, bol teda bezpečným kandidátom na miesto „dvojky".
Komisári teoreticky nehája záujmy vlastných krajín; podľa zákona sú to euroúradníci v čistom zmysle slova. Realita je, samozrejme, iná. Bruselskí „insajderi" zaregistrovali, že keď administratívnym záležitostiam v komisii šéfoval Estónec Siim Kallas, hneď sa vo vysokých postoch začalo objavovať viac jeho krajanov. Od komisára Šefčoviča budú slovenskí úradníci s bruselskými ambíciami nepochybne očakávať rovnaký postoj.
To by dlhodobo záujmom Slovenska v únii pomohlo: v jej inštitúciách máme stále neprimerane malé zastúpenie. Rovnako je dobré, že rozširovanie a susedstvo majú na starosti Česi - podobne ako Slováci chcú rozširovať úniu ďalej na východ. Nová komisia však prináša aj zlé správy.
Tou prvou je nominácia Michela Barniera za komisára pre vnútorný trh. Bude na ňom, aby v budúcnosti klepol po prstoch vládam, ktoré protekcionistickými opatreniami porušujú voľný pohyb investícií a peňazí v rámci únie. Iróniou je, že máloktorá vláda pravidlá vnútorného trhu porušuje tak ako tá francúzska.
