Jednou zo základných chýb, ktorej sa spoločnosť dopúšťa pri riešení tzv. rómskej problematiky, je domnienka, že Cigáni tvoria jednotnú skupinu, národ, ktorý má akúsi predurčenú vôľu byť spolu a spolupracovať navzájom.
Cigáni, príslušníci kultúry rómskej osady, nie sú národom najmä preto, že ním byť nechcú. Ide o tradičné rodové zoskupenia, kde základným atribútom členstva je pokrvné príbuzenstvo. Pojmy ako kolega, kamarát sú vo význame majoritnej spoločnosti týmto ľuďom cudzie, alebo sa realizujú opäť len na príbuzenskom princípe, to znamená, že kolega je zároveň bratranec a podobne. Zvláštnosťou tejto kultúry je, že tento princíp sa uplatňuje aj v sobášnej politike.
Preto si myslím, že by riešitelia rómskej problematiky mali prestať uvažovať o rómskej osade ako o homogénnom jednoliatom celku, tá tak totiž nefunguje. Vzťahy medzi príslušníkmi rozličných rodov v rómskej osade sú antagonistické. Kultúra rómskej osady neuznáva koncept ľudskej rovnosti, odmieta ho a práve naopak, v zmysle jej hodnôt ľudia nie sú si rovní už zo svojej podstaty.
Rituálna nečistota
Antropológia popisuje fenomén tzv. rituálnej nečistoty, ktorý v rómskych osadách pozoroval súčasný český najvýznamnejší bádateľ Marek Jakoubek. Princíp rituálnej nečistoty v rómskych osadách delí Rómov na žuže Roma (čistých Cigánov) a degeša (Cigánov rituálne nečistých). Nejde tu o čistotu v zmysle telesnej hygieny.
Je to iracionálna kategória, ktorá príslušníkom kultúry rómskej osady predpisuje, s kým je možné sa stýkať a s kým nie. Samozrejme, rituálne čistí sú Cigáni z jedného rodu. Preto nie je možné používať spoločné hygienické zariadenia: ak do sprchy v hygienickom centre vstúpil niekto z jedného rodu, noha cudzieho Cigána tam už nevstúpi.
Ďalším mýtom o kultúre rómskej osady je tvrdenie, že v nej chýbajú hygienické návyky. Nie je to pravda. Rómovia sa umývajú každý deň, na fotografiách osád si akiste pozorovateľ všimne rozvešané košele, nohavice, bielizeň. Cigánky perú v rukách často niekoľko hodín, domnievam sa teda, že ak by im nezáležalo na čistote, sotva by tú drinu podstupovali. Samozrejme, bielizeň praná ručne a v prostriedku na umývanie riadu sotva bude čistá podľa vžitých noriem bežného Európana.
Tento fakt je zdrojom zaujímavých kultúrnych nedorozumení: ak by niekto z vás Rómom vytkol nedostatočnú hygienu, sú presvedčení, že v zásade hovoríte o Cigánoch z iných rodových skupín - oni samotní predsa perú a umývajú sa. Pritom títo Cigáni majú často voči iným rómskym rodom oveľa väčšie predsudky ako gadže!
Vzdelaných neberú
Tvrdenie, že rómsku problematiku môžu riešiť vzdelaní Rómovia, je opäť mýtus. Kultúra rómskej osady v zásade odmieta Rómov ako svojich predstaviteľov, nedôveruje im už zo spomenutých princípov. Vzdelaní Rómovia neslúžia ako nasledovaniahodný príklad, skôr naopak. Predstaviteľov rómska osada nemá. Autoritami sú tu len starší členovia jednotlivých rodov. Tí však nemôžu vystupovať v mene celej osady, nikto ich totiž nebude akceptovať.
