Zásady vlády Slovenskej republiky na vykonávanie zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky patria nepochybne medzi skvosty slovenskej legislatívy. Nielen čo sa týka obsahu, ale aj formy.
Zásady vypracovalo ministerstvo kultúry vedené Marekom Maďaričom, v civile podpredsedom strany Smer. S čistým svedomím ich možno označiť za tzv. mimoústavné respektíve v rozpore s ústavou. Nie preto, lebo majú viac slov ako ministrom predložená a schválená kontroverzná novela zákona a zákon aj s ňou spolu, ale preto, lebo idú nad jeho rámec. Čo je neprípustné.
V hlbokom bezvedomí
To platí pre všeobecne záväzné právne predpisy a detto, keď zásady nie sú ani len tými, hoci sa za ne mlčky aj nahlas vydávajú. Aj v zahraničí, keď napríklad Ministerstvo zahraničných vecí SR oznamuje, že „vykonávací predpis k jazykovému zákonu je vnútroštátny legislatívny nástroj Slovenska". Povedané slovami Ústavného súdu, vykonávacie právne predpisy nesmú regulovať konkrétny právny vzťah nad rámec zákona.
A povedané ľudskou rečou - žiadne chyby v zákone nemožno opraviť či odstrániť vydaním vykonávacích predpisov, ale iba jeho novelou. Prípadne zrušením.
Je očividné, že zásady nie sú nijakým vnútroštátnym legislatívnym predpisom a ten, kto takýto paškvil vymyslel, zotrváva v hlbokom právnom bezvedomí. Ak ich niekto považuje za všeobecne záväzný právny predpis, je v omyle - taký totiž možno vydať len na základe zmocnenia v zákone, ktorý v tomto prípade absentuje. Ak ich ktosi považuje za vykonávací predpis k zákonu, je na tom rovnako.
Povedané slovami Ústavného súdu, „ministerstvá a iné orgány štátnej správy môžu normotvornú pôsobnosť uplatniť len vtedy, ak boli zákonom výslovne splnomocnení vydať všeobecne záväzný predpis na vykonanie zákona". Ak takýmto predpisom nie sú, potom zase platí iný článok ústavy - o tom, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
