Na prvý pohľad je Amerika naďalej svetové eso v technológii. Spomeňme len Nobelove ceny za rok 2009: deväť z trinástich nositeľov je z USA. Ak vynecháme ekonómiu, literatúru a ceny za mier, takmer sedemdesiat percent všetkých nobeloviek získali Spojené štáty, krajina, kde žije len päť percent svetového obyvateľstva.
Dokonca aj teraz, keď zúri ekonomická kríza, Amerika vedie v kľúčových oblastiach budúcnosti ako informačná technológia, biológia, medicína a nanotechnológia. Američania často poukazujú na to, že ich kultúra má v sebe čosi, čo novátorstvu obzvlášť prospieva: široké priestranstvá a dobrodružného ducha; pružnú ekonomiku, do ktorej vláda len minimálne zasahuje; protestantskú pracovnú morálku; generácie prisťahovalcov, ktoré neustále dopĺňajú pracovný trh a prinášajú talenty z celého sveta. Iné krajiny sa môžu snažiť napodobniť niektoré z týchto charakteristík, ale žiadna nedokáže namiešať tvorivý kokteil, akým je Amerika.
Lepšia povesť
To všetko dnes ešte platí. Ale čo ak sú americké úspechy skôr odrazom minulosti než predzvesťou budúcnosti? Nezabudnime, že štatistiky, v ktorých Amerika s takým predstihom vedie, vychádzajú zo zastaraných ukazovateľov. Nobelove ceny obvykle získavajú vedci okolo sedemdesiatky, na sklonku produktívneho života. Ako sú na tom vedci okolo tridsiatky? Kde sú dnešní vynálezovia, ktorí dostanú Nobelovu cenu o štyridsať rokov?
Zvykol som veriť rebríčkom, v ktorých Amerika figurovala na prvom mieste. Ale rebríčky môžu klamať. Väčšina tradičných výskumov konkurencieschopnosti je založená na hlasovaní výkonných riaditeľov, vedcov, investorov. No tento rok vyšli dva vyčerpávajúce celosvetové výskumy inovácie, vychádzajúce z vládnych štatistík a ďalších rukolapných faktov. Z oboch vyšla Amerika podstatne horšie - v správe výskume the Boston Consulting Group sa umiestnila na ôsmom mieste a v správe Information Technology & Innovation Foundation až na šiestom mieste. Ako hviezda, ktorá už vyhasla, no jej žiara naďalej siaha do najvzdialenejších kútov vesmíru, Amerika má lepšiu povesť, než akú si skutočne zaslúži.
Jeden z dôvodov, prečo Amerika klesá, je, že iné krajiny - od Singapuru cez Južnú Kóreu a Kanadu až po Švédsko - zavádzajú nové zákony a systémy na zvýšenie konkurencieschopnosti. Najviac však zaostáva, pokiaľ ide o jeden kľúčový ukazovateľ: ľudský kapitál. Podľa percenta absolventov stredných škôl či výsledkov štandardných textov Amerika proste nevychováva typ pracovníkov, potrebných pre znalostnú ekonomiku. Pochopiteľne, aj podľa týchto prísnejších kritérií je Amerika na tom stále dobre. Ale jej svätožiara bledne. Priepasť medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta sa zmenšuje.
Tri vlny
Vedúce postavenie, ktoré Amerika v minulosti zastávala, bolo akousi anomáliou. Jej najväčšie technologické triumfy boli dôsledkom troch obrovských vĺn, ktoré sem začali prichádzať koncom tridsiatych rokov 20. storočia. Prvou bola ničivá vlna, ktorej počas druhej svetovej vojny podľahli takmer všetky ostatné krajiny, rozhodne takmer všetci hlavní ekonomickí konkurenti Ameriky. Nemecko, Francúzsko a Británia ležali v troskách: devastované mestá, zruinovaný priemysel, nefungujúce univerzity. V kombinácii s dôsledkami prvej svetovej vojny a veľkej ekonomickej krízy táto „tridsaťročná vojna" napáchala oveľa viac než fyzické škody. Politické, ekonomické a spoločenské systémy sa ocitli pod náporom rozhnevaných robotníkov, populistov, fašistov a komunistov. Výsledok bol, že koncom štyridsiatych rokov sa takmer v celej Európe ešte používali potravinové lístky, mestá, mosty a cesty sa museli znovu stavať a ľudia si museli zvykať na nové politické systémy. Spojené štáty boli v celkom inej situácii a v oblasti technológie a ekonomiky im dlho nikto nedokázal seriózne konkurovať.
Druhá obrovská vlna, súvisiaca s tou prvou, bola generácia prisťahovalcov, ktorí odišli z Európy a zaplnili americké univerzity, výskumné strediská a odborné pracoviská. Prínos tejto vlny pre Ameriku je nevyčísliteľný. V tridsiatych rokoch bolo Nemecko svetovou veľmocou vo vedeckom výskume, mimoriadnu úlohu tu hrali nemeckí Židia. Napriek obmedzeniam pre prisťahovalcov prišlo v tridsiatych rokoch do Spojených štátov stotisíc Židov. V päťdesiatych rokoch bol americký systém výskumu a technológie - univerzity, výskumné strediská a firmy - magnetom pre podnikavých, vedecky založených ľudí z celého sveta. Keď roku 1965 USA zmiernila obmedzenia, týkajúce sa počtu prisťahovalcov, prišli ďalší prisťahovalci, ktorí do Ameriky priniesli nadaných Indov a Číňanov.
Treťou obrovskou vlnou boli štedré vládne dotácie. Keď vypukla veľká hospodárska kríza, federálna vláda začala vo veľkom financovať výskum a rozvoj a dotácie sa prudko zvýšili počas druhej svetovej vojny. Väčšinu finančných prostriedkov vláda prideľovala univerzitám a tento skvelý americký model funguje dodnes. Po druhej svetovej vojne sa dotácie ďalej zvyšovali v rámci studenej vojny, a začiatkom päťdesiatych rokov Spojené štáty vydávali na výskum a rozvoj tri percentá HDP, čiže najväčšiu sumu na celom svete.
