Termín rola, používaný v sociológii ako sociálne špecifikovaná inštitúcia a ustanovený spôsob správania, očakávaný od držiteľov určitých pozícií (Jan Keller), vyjadruje primeranosť k optimálnej črte osobnostného profilu. V tomto dosahu sa dá napríklad rola matky chápať ako láska k dieťaťu a konanie podľa tejto lásky. Z hľadiska emotívnosti je to cit, permanentne pripravený prejaviť sa pod vplyvom náležitého podnetu vo svojej bytostnej hĺbke. Neznamená to však, že by táto rola nemohla prechádzať istým vývinom i nepriaznivou „zotrvačnosťou". Fenomén tzv. zlej svokry je potom aj výrazom akejsi nepružnosti, rigidity materinskej roly.
Pojem dôstojnosť, ak sa zastavíme pri druhom kľúčovom termíne tejto úvahy, možno odvodzovať práve z jeho vzťahu k role. V negatívnom zmysle to badať najmä pri tzv. verejných rolách. Čím je rola, ktorú prijal alebo ktorú sa usiluje prijať ľudský jedinec, vyššia, tým nedôstojnejší je nesúlad medzi rolou a jeho konaním.
Nie je zahanbujúce a nedôstojné nebyť umelcom, politikom alebo vrcholovým športovcom, zahanbujúce a nedôstojné je byť zlým umelcom, zlým politikom alebo zlým športovcom tam, kde sa v súlade s rolou vyžadujú špičkové výkony.
Napriek viditeľnosti verejných rol je však miera ich vnímania a z toho vyplývajúceho hodnotenia značne odlišná. Najviditeľnejšie „otvorená" je aréna, povedzme futbalové ihrisko, štadión, na ktorom konfrontácia extrémne zlého hráča a nezakrytej emotívnej lineárnosti tých, čo sledujú jeho výkon, neposkytuje veľa príležitostí na to, aby vypuklá nezhoda medzi rolou a jej napĺňaním dávala možnosť na nedôstojnú frekvenciu a opakovanie. Aj v umeleckej sfére je odlišná „viditeľnosť" nesúladu medzi rolou a výkonom. Z masovejšieho hľadiska stačí porovnať väčšiu „viditeľnosť" herectva než literárneho textu. Práve literárny text, hudba alebo výtvarný prejav môže vyvolať inverzné hodnotiace pocity a stanoviská - to, čo je dobré, pôsobí z masového, oddychového či populárneho hľadiska zle a opačne.
