Pozorne som si prečítal tvojho Johanna Sebastiána. Pravdupovediac, po zábleskoch na túto tému pri našich stretnutiach v rozhovoroch som takýto príspevok od teba očakával; veď býval si plný Bachovej hudby a kráľovského nástroja. Esej sa mi páčila, hoci je trochu odlišná od tvojich literárnych vecí: zdá sa, že sa tu viac priamo štylisticky pasuješ s témou, hľadáš pravý výraz, vraciaš sa, komponuješ problematiku do kruhu. „Na vine" môže byť samotná štruktúra Bachovej hudby (výpoveď o predmete sa vždy podobá - a mala by sa - predmetu samému) alebo tiež to, že si priamo preniknutý majstrovou hudbou, je v tebe a ty si v nej, takže sa nemôžeš na predmet pozrieť celkove, z nadhľadu a vyjadriť takéto poznanie v gnómicky čistých vetách, aké charakterizujú tvoje literárne eseje. A ešte dve faktické poznámky: celkom v nedávnom období sa k autorom hudby na klasickú tému tónov B, A, C, H pridal Eugen Suchoň a svedectvom záujmu mladých muzikantov i obecenstva sú bachovské adaptácie Mariána Vargu v podaní skupiny Collegium musicum.
Predchádzajúci odsek som nenapísal ja, som iba jeho príjemca, adresát listu Albína Bagina z Košíc v novembri 1974. Pri jeho mene mi prichádzajú na um pojmy ako pokojnosť, rozvaha, miernosť a vnútorná vyrovnanosť v zvláštnej symbióze opozít ako nezlomnosť, húževnatosť a akási čestná zaťatosť. Práve dnes nám chýbajú také osobnosti, ktoré vedia, čo chcú a kde stoja, na základe poctivej presnosti, vzdelania, rozhľadu a predovšetkým mimoriadneho charakteru ľudskosti v bezcharakternej dobe.
