Napriek tomu, že prezident Barack Obama pri návšteve v Pekingu apeloval na flexibilnejší výmenný kurz (posilnenie juanu, oslabenie dolára), ostal kurz čínskej meny bez zmeny.
Devízoví stratégovia sa zhodujú, že nie je otázkou, či sa posilní, ale o koľko a kedy. V obave zo zhoršenia konkurenčnej pozície svojho vývozu sa posilňovaniu kurzu domácej meny Čína bráni.
Paradoxne sú to Američania, ktorí dlhodobo tlačia Čínu k tomu, aby posilnením domácej meny oslabila dolár. Navzdory laickému očakávaniu je však rovnako nízka pravdepodobnosť, že na to Čína tak skoro pristúpi, ako aj niekedy prezentované hrozby, že by svoje rezervy dolárov odpredala.
Krajina, ktorá je úspešná v zahraničnom obchode, kumuluje rezervy nahonobených prebytkov. Kolobeh sa začína vajíčkom vývozu, ktorý pri danej cene (kurze) dáva domácemu hospodárstvu prácu, až potom sa z neho vyliahne kura prebytkov z obchodu. Nie naopak. Z vajíčka vystaveného vysokej teplote (cene či kurzu) sa kuriatko rezerv nevyliahne.
Červená ríša a modré kráľovstvo
Predstavme si, že v rámci výmenného obchodu vyváža červená ríša s veľkým úspechom produkciu súkna do modrého kráľovstva, vlastniaceho soľnú baňu. Hoci ide o výmenný obchod, zúčtovacou jednotkou, kváziplatidlom, je unca soli.
Obchodníci vyvážajúci súkno za ňu cestou naspäť vymenia produkciu modrých sklárov. Okrem zasklenia okien si však červení nemôžu dovoliť sklenený riad: je kvalitnejší, no aj drahší.
Vozy obchodníkov sa tak z modrého kráľovstva vracajú len sčasti naložené vybarterovaným tovarom, prebytočnú hodnotu vývozu donášajú v sudoch so vzácnou soľou, ktorú si odkladajú. Množia sa fámy o rozprávkových červených soľných rezervách. Neprajníci kritizujú modrého kráľa, že bohatstvo ich baní končí v truhliciach červených, tých predavačov lacného súkna. Takého lacného, že sa u modrých prestalo vyrábať. Ale nesťažujú sa, ich súkenníci sa zamestnali v sklárňach, kde lepšie zarobia.
Roky bežia, rezervy rastú. Vo vedení červenej ríše skrsol nápad, či by nebolo načim zvážiť predaj časti soľných rezerv a ich výmenu, napríklad za viac skleneného riadu. Keď namiesto súkna zamierili červení obchodníci v jeden mesiac k modrým so svojimi truhlami soli, modrí zistili, že nepomer medzi vozmi naloženými platidlom a ich zásobou hotových výrobkov dovoľuje pýtať za kus vyššiu cenu, a aj tak všetku svoju produkciu predajú.
Cena skla sa zdvojnásobila, kúpyschopnosť červenej záplavy soľných rezerv padla. Čím viac dovezenej soli z rezerv ponúkali červení modrým, tým horší bol jej výmenný kurz. Zlomyseľní ministri červených zajasali, že tá modrá soľ už nie je, čo bývala. Radosť im nevydržala dlho.
